Michal Gálik

* 1932

  • „A teraz bol nástup do roboty. Ideme do skladu a veľké lopaty dostaneme čo sa nimi uhlie nahadzovali a čakany. A druhý desiatnik, jeden Čech nám vraví: ,Každý si jednu zbraň zoberte! Toto sú vaše zbrane, aby ste sa naučili ako treba pre socializmus pracovať!‘“

  • „Zase na jednu izbu sme sa dostali asi 14 alebo 15. V drevených brakoch. Idem na WC, hľadám ho, bolo tam, ale zavreté! Jeden čo mal tamslužbu z tých starších vraví: ,Keď sa chceš ísť vysrať alebo vyšťať musíš vonku!‘ Tak to bolo ako v koncentračnom tábore! Cez leto, cez zimu potom otvorili vnútri to WC.“

  • U mňa bolo jedno, že ja som sa vedel aj trošku nemecky vedel naučiť tie základy a viem aj maďarsky dodnes a aj slovensky. A sme sa skamarátili. A ten najstarší hovorí: ,Čo keby sme utiekli za hranice.‘ On ma fakticky naviedol, že: ,Ty vieš maďarsky, so mnou môžeš rozprávať aj slovensky a vieš voľačo aj po nemecky.‘ Oni nevedeli nič. Ja som bol z nich najmladší a proste ma nahovorili. A potom sme sa dohodli už neviem ktorý to bol deň presne a prechádzali sme hranicu cez Pečenský les.“

  • Full recordings
  • 1

    Bratislava, 26.08.2019

    (audio)
    duration: 01:59:14
    media recorded in project Príbehy 20. storočia
Full recordings are available only for logged users.

Toto sú vaše zbrane, aby ste sa naučili ako treba pre socializmus pracovať

Počas služby v PTP
Počas služby v PTP
photo: archív pamätníka

Michal Gálik sa narodil 8. januára 1932 v obci Nemecký Grob (terajší Veľký Grob). Do ľudovej školy chodil v rodisku, do meštianskej v Pezinku a v roku 1947 nastúpil sa vyučiť za automechanika do firmy Alojz Bezúch v Bratislave. V roku 1948 po nástupe komunizmu utiekol cez Pečniansky les aj s oboma kamarátmi do Rakúska, kde boli zadržaní. Michalovi rodičia písali do Viedne, nakoniec ho previezli do Břeclavi a odtiaľ do Bratislavy k „Dvom levom“, kde mal súdne pojednávanie a bol ako neplnoletý odsúdený podmienečne. V auguste 1952 narukoval do Pomocných technických práporov (PTP) a slúžil v Moste, Dobřanoch a Línech. Do civilu sa dostal 20. januára 1954, v októbri tohto roku však druhýkrát narukoval k civilnej obrane na Ostravsko. Po návrate do civilu pracoval vo viacerých zamestnaniach. Žije na dôchodku v Bratislave, má 3 synov a 1 dcéru.