Ing. Petr Volny

„Rozdelenie rodiny, aj keď z dobrých dôvodov, je svojím spôsobom zničujúce. Také zničujúce bolo aj rozdelenie Československa. Sme naraz menší. Na druhej strane, s odstupom času som rád, že sme sa rozdelili. Čechom to umožnilo vidieť Slovákov inak. Slovákom to umožnilo vidieť samých seba inak, aj keď stále nedostatočne. A tiež vidieť aj Čechov inak."

„Pýtali sa ma, čo viem o svojom nadriadenom, že ho vyšetrujú za trestný čin rozkrádania majetku v socialistickom vlastníctve. Tak som o to kŕčovitejšie v bunde zvieral klinový remeň, čo nie je úplne jednoduché, lebo je to celkom tvrdá guma. Hovoril som si, že teraz ma za to zatknú, blbci. Povedal som im: ,Viem o tomto. Toto mi povedal, aby som urobil.' Ja ho vlastne ani nepoznám, veď, koniec koncov, som tam chvíľu. Tuším som bol tretí alebo štvrtý týždeň v práci. A oni mi hovoria, či s nimi môžem ísť na Februárku spísať svedeckú výpoveď. Tak som povedal, že: ,No jasné.' Pretože naozaj som nič neurobil a nevedel som ani, čo urobil on. Tam som im zopakoval, čo som hovoril v BAZke. Na moje prekvapenie mi strčili do ruky papier, kde bolo napísané, že som obvinený z rozkrádania majetku v socialistickom vlastníctve podľa paragrafu 132 odstavec 2 písmeno C, dolná sadzba osem rokov. A zatvorili ma do vyšetrovačky na Februárke."

„Tak posmelený svojím rozrastajúcim sa klubom, som poslal list guvernérovi štátu Kalifornia, či sa nechce stať členom. Nič sa samozrejme pol roka nedialo. Ale zhruba týždeň - dva potom, čo som nastúpil na gymnázium, si prišli po mňa policajti. Jeden z tých policajtov, alebo príslušníkov tajných, mával papierom, na ktorom bol medveď. Kričal, že kto ma naviedol k tomu, aby som si dopisoval s týmto človekom a čo s ním mám spoločného. Ja som, samozrejme, nevedel, čo to má. Až neskôr som sa dozvedel, že to je list od guvernéra Kalifornie Ronalda Regana. Oni kričali, že čo to vytváram za klub. Tak som im vysvetlil, že aký vytváram klub. Oni mi povedali, že nech prinesiem všetky listy a že si to ešte vybavia s mojím otcom a dedkom. Kričali na mňa. Rodičia mi povedali, aby som všetky listy doniesol. Tak okrem Jana Wericha som im to doniesol. Potom som ich už nikdy v živote nevidel. Našťastie ma nechali na pokoji. Asi z tých listov usúdili, že nie som celkom pri zmysloch a nebudú sa so mnou otravovať."

„Môj prvý stret s komunizmom bol až 21. augusta 1968. Do tej doby si vôbec žiadny komunizmus neuvedomujete. Dovtedy som si neuvedomoval, že keď som sa narodil, tak sa môj dedko práve vrátil z väzenia. Neuvedomoval som si, že môj otec bol členom komunistickej strany. Viem, že môj dedo sa s mojím otcom kvôli tomu nebavili. Ale ako dieťa som riešil, či mi funguje kolobežka a bicykel. Či sa môžem ísť kúpať do rieky. Jednoducho, mal som úplne normálne detstvo ako ktokoľvek iný. Ako dieťa si vôbec neuvedomíte, že žijete v nejakom systéme. Po prvý raz som si uvedomil, že niečo nie je v poriadku práve 21. augusta 1968. Vtedy som mal deväť rokov. Spomínam si, že v to ráno nás, mňa a štyroch súrodencov, babička prebudila: ,Vstávajte, je vojna.”