RNDr. Pavol Bakoš

„Ochranárom išlo o zlepšenie životného prostredia. Čiže okrajovo sa diskutovalo a mne ako biológovi bolo jasné, že totalita, to je monokultúra. Monokultúra, to je lán obilia. Ten môže fungovať, aby prinášal veľké výnosy, len tak, že sa doňho dáva energia - že sa tam dávajú hnojivá, že sa tam musia zničiť škodcovia a tak ďalej. Čiže to vyžaduje veľa energie. Demokracia je lúka. To je velice hrubá paralela a analógia, ale tak to je. Demokracia je zmiešaný les, monokultúra smreková je totalita. Ten smrek rastie, rastie, rastie a keď sa tam vyskytnú lykožrúty, tak chémia sa nasadí a keď sa nevyrúbe presne v tej rubnej dobe, tak on padne. Lebo ten vietor príde skôr či neskôr."

„Žemberovce boli taká zaujímavá dedina v tom zmysle, že v tých časoch... v súvislosti s Gustavom Husákom. On mal manželku Magdu Lokvencovú, ktorá bola herečka, divadelníčka aj režisérka a ona mala kolegyňu zo Žemberoviec, ktorá sa volala Emília Hylová. Jej otec tam bol cestmajster, skrátka taká váženejšia rodina, a na leto tam chodievali. Taká miestna inteligencia sa tam schádzala, taká elita dedinská, farár jeden aj druhý notár. Zhodou okolností u miestneho gazdu, ktorý bol otec mojej mamy. Oni totiž museli odísť od Levíc po Viedenskej arbitráži, kde mali majetky. No a to gazdovstvo vlastnil synovec Maríny Pišlovej a on im ho prenajal. Bývali v takom kaštieli, ktorý už neexistuje, lebo jeden komunistický funkcionár ho dal zbúrať a postavil si tam dom. No a oni sa tam všetci schádzali, a to mi hovoril otec, že Gustovi šlo iba o moc a o nič iné."