Zdeněk Benáček

"Kamil mi jedného dohodil s počítačmi. Neviem či ste poznala PC 286, lebo tá celá súprava viete, čo stála? To sa dalo vonku kúpiť za 200 tisíc československých korún. Lenže keď ste to vedela dobre zmanažovať, tak sa to predalo do fabriky za pol milióna. Takže tam bol zisk sto percent. To boli neskutočné peniaze. To robil Kollár, Žaluď, Majský. Majský bol odo mňa starší, ale tí ostatní boli sráči. Teraz som si kúpil tú knižku Rusko verzus Kočner. A bol tam článok o Žaluďovi, že mu zobrali jednu tretinu toho čo mne a tam písali, aké to boli peniaze. Tak hovorím synovi, že pozri aký bol otec kaliber. 270 tisíc!!! Viete koľko to je? Platy boli vtedy 2000 korún! A ja som mal rekord, za deň som zarobil 77 tisíc."

"Viete čo sa mi stalo? Zrazu som vedel, že idú po mne policajti. Tak som z toho autobusu vyskočil a utekal som, oni za mnou. Tam, kde je pravnická fakulta a starý most. Som utekal cez križovatku na červenú. Som bol športovec ale ako som zabral, praskol mi sval na nohe. Ja som mal potom čiernu nohu. Skočil som pod nákladné auto, že sa schovám. Oni ma tam vymákli a dokopali, dobili ma. Zobrali mi tašku s peniazmi, som tam mal cez 100 tisíc. Vydávali sa, že sú antivekslácke komando. Tak ja som prišiel za Jožkom a hovorím mu: ,Počúvaj Jožko, mne zobrali tašku s peniazmi. Koľko tam bolo? Na druhý deň som tú tašku doma. Ja som mal takú fotografickú tašku. On mi hovorí, že to sú vagabundi od Kyjeva. Že prišiel za nimi: Dajte mi tie peniaze, to je môj človek. Tým pádom sa Bratislava dozvedela, že bacha na Benáčka, on má krytie. Ja som bol suverený ako sviňa. Ja som sa ničoho nebál. V úvodzovkách - nebolo nado mňa."

"Chlapík, čo sem doviezol cement, dve prepravky - palety. To bolo asi sto vriec, alebo koľko tam je. 50 kilové. On mi vraví: Tu to máš. Ja som mu vždy dal desaťtisíc za materiál. On to niekde ukradol a mne to dávali za lepšiu cenu. Počúvaj, rýchle to vynos! Máš to zložené. Hovoril mi, aby som ten cement rýchlo vynosil, lebo bude pršať. Manželka jeho odišla do Ruska na dovolenku. Za týždeň prišla jeho dcéra s bratrancom, že kde je tato? Doma nebol už dva dni. Ja hovorím, čo ja viem? Tak asi je mŕtvy. Cyklisti medzi sebou po pretekoch, tak slangovo hovoria, že je mŕtvy. Ja som si myslel, že sa niekde opil a nejaku babou niekde je. Policajti ma chytili a zavreli. Že ako som vedel, že je mŕtvy, keď oni to ešte týždeň nevedeli. Teraz mi ukázali fotku. On dostal šesť rán do klobúka. Oni ho umyli. Hovorím, to nemyslíte vážne. Tie svine ma normálne na dva alebo tri dni zobrali do vyšetrovacej basy. Potom mi dali takú skicu, že kdo si myslím, že to je. Tento chlapík bol totiž v bare s nejakou ženou a tam ho videli a urobili skicu. Ja hovorím, že to je celá moja manželka. Tak nakoniec som nebol už ja vrah, ale moja manželka. Zavreli manželku. Potom zistili, že to je blbosť. Mesiac za nami jazdili policajné autá, tri sa stále striedali. A ja som bol čierny taxikár, cyklista, skoro majster sveta. Poznal som Bratislavu. Ja som tým sledovačkách ušiel."

"Potom sa stal ten malér, že ma policajti chytili na Slavíne a zobrali mi stodvanásťtisíc. Mal som známu, neskôr som sa dozvedel, že ona robila pre ŠTB. Myslel som si, že mi pomôže. Hrozila mi basa, lebo to boli veľké peniaze. Vtedy bol dvetisíc plat. Tak ona mi hovorí, že mám ísť za ním a mám mu to vysvetliť. Tak som išiel za ním. Stretli sme sa pri Dunaji. On ma celého prehľadal či nemám niečo na odpočúvanie. Nakoniec som bol jeho človek. On mi povedal, že si to zdôvodní a že budem jeho spolupracovník. Dokonca som bral aj peniaze. Raz mi doniesol šesto korún. Potom som sa hľadal na zoznamoch ŠTB. Aj keď som nikdy nič nepodpísal. Doniesol mi papier a že tu sa podpíš,ale iba Zdenek. Dal mi šesto korún. A ja mu hovorím, že Jožko zo všetkým ideme na poli, tak tu máš tri stovky. A od tej doby mi viac nedal. Takže ja som bol jeho čierna duša, tak ako som bol v cyklistike. On na moje meno bral peniaze, že mu pomáham. Oni museli vedieť o podsvetí. Ja som poznal všetkých. Ešte som bol športovec. Bol to policajt s kriminálky, ktorý ma chytil s tými peniazmi a za ktorým ma poslala známa. Gabaš Jozef."