Anna Chmelková, rod. Blanáriková

* 1944

  • „Hneď pri olympijskom nástupe, čo je veľmi pekný moment olympiády, sme mali ohromný aplauz. Hneď po Mexičanoch, dokonca väčší ako domáci športovci. Taký sme mali úspech, bolo vidno, že aj v ďalekom Mexiku si toto uvedomovali. Dostali sme všetci ponuku, že kto chce, môže tam po olympiáde zostať a nájdu mu zamestnanie.“

  • „Riaditeľ knižnice ma prehováral a nútil, aby som vstúpila do strany. Dcéra vtedy už začala chodiť do školy, Bola to tá normalizácia. Bola som poverená vedením odborného oddelenia. Ja nechcem byť vulgárna, ale som mu povedala, že ja do tej strany nevstúpim, nie som o tom presvedčená a že radšej vstúpim do h... ako do strany. Povedala som to na plné ústa. Potom som bola degradovaná na radovú pracovníčku a tá, čo po mne nastúpila, sa chodila ku mne radiť. Ja som sa tam nakoniec vrátila, keď to tu už nebolo také divoké, po normalizácii.“

  • „Boli sme v Rumunsku, keď prišli Rusi. Tam nás bolo viacej športovcov, ktorí sa pripravovali na olympiádu v Mexiku. To bolo hrozné. Niekto z atlétov počul v rádiu, že nás obsadili Rusi. Boli sme z toho všetci paralyzovaní. Vôbec sme nevedeli pochopiť, čo sa stalo, ako sa to stalo. Hneď ma napadlo: moji blízki, manžel, dieťa, mamu som už nemala. Syn bol u svokry, ktorá ho opatrovala, kým som bola na olympiáde. Bol to hrozný pocit.“

  • Full recordings
  • 1

    Bratislava, 11.05.2019

    (audio)
    duration: 01:02:55
    media recorded in project Príbehy 20. storočia
Full recordings are available only for logged users.

Strašne som si želala, aby prišiel pád režimu

Anna Chmelková (rodená Blanáriková) sa narodila 26. júla 1944 v Špačinciach, no vyrastala v Bratislave. Od detstva sa venovala atletike, začínala v atletickom oddieli TJ Iskra Závod Mieru, do ktorého sa aj sama prihlásila. Iba ako 19-ročná zabehla slovenský a československý juniorský rekord v behu na 400 metrov, vďaka čomu sa nominovala na olympijské hry do Tokia v roku 1964. Kvôli neočakávanému tehotenstvu však do Japonska necestovala. Po materstve sa k atletike rýchlo vrátila a už v roku 1966 získala senzačne titul majsterky Európy v behu na 400 m. Dodnes je prvou a jedinou Slovenkou s titulom z majstrovstiev Európy a taktiež držiteľka štyroch titulov majsterky Československa v tej istej disciplíne. Anna sa napokon zúčastnila olympijských hier v Mexiku v roku 1968, kde však nedosiahla významnejší úspech. Popri športe aj študovala a vyštudovala knihovníctvo na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Po skončení športovej kariéry pracovala ako knihovníčka vo viacerých knižniciach na Slovensku. Dnes žije na dôchodku v Bratislave.