Mgr. Eduard Čonka

* 1966

  • Môj otec robil profesionálneho kopáča. V tom čase som išiel na prázdniny. Chcel som brigádovať, tak ma zobral do roboty. Chcel mi ukázať, čo robí on. Vymeral mi trasu desať metrov, dal mi krompáč a lopatu a mal som kopať, ako všetci ostatní cigáni. Za pol hodiny som mal mozole na rukách a on mi povedal, že: ,Toto je náš život. Ty si vyber, rozhodni sa, buď budeš pracovať za stolom a budeš mať v ruke pero a bude z teba úradník alebo niečo iné, alebo budeš do konca života kopať ako ja.´ Toto Vás asi veľmi ovplyvnilo v ďalšom živote, však? Najviac v živote. Pretože vtedy nebola priorita v našej rodine vzdelanie. Ja som bol v celej rodine prvý, ktorý mal stredoškolské vzdelanie s maturitou. Až neskôr začala ďalšia generácia po mne, moje netere začali študovať stredné a vysoké školy. Teraz je to úplná bežnosť v našej rodine. Keď sa teraz bavím s mojím synom Sebastiánom, bude mať štrnásť. Končí posledný stupeň základnej školy v Rakúsku A hovoríme o tom, že kam pôjde študovať. My sa ani nebavíme o strednej škole, ale už o vysokej.

  • Ja som sa to dozvedel až po maturite. Ja som mal totiž veľmi dobrého triedneho učiteľa. A tým, že ja som nastúpil na tú školu ako, aspoň v tom čase som mal tú informáciu, že som prvý Róm na tej stavebnej priemyslovke. Tá stavebná priemyslovka už neviem koľko fungovala popri strojárine a ja som bol ten prvý, ktorý tam nastúpil ako Róm. Až po maturite som sa dozvedel, že hneď na prvom rodičovskom združení, kde bol môj otec, sa dohodol s mojím triednym profesorom, že má plnú moc po mne šliapať. To mu povedal môj otec, že: pán učiteľ, keď bude treba dať aj facku, tak mu dajte facku. Ja chcem, aby tú školu doštudoval, aby sa nepokazil. Takže som mal vždy pocit, že ma triedny učiteľ nemá rád, že po mne šliape a neviem čo. A potom na konci mi povedal, mi to vysvetlil, že prečo to tak bolo. Aj v jeho záujme bolo, aby ten prvý rómsky chlapec na tú školu prišiel, aby tú školu aj dokončil.

  • Keď sa rozdelilo Česko-Slovensko, tak tam vznikali prvé problémy. Čo doba priniesla, tak to boli prvé prepúšťania. Či už keď sa podniky privatizovali, alebo to boli iné dôvody. Naozaj je pravda, že prví, ktorí stratili prácu, alebo tí, ktorí boli medzi prvými, ktorí stratili prácu, boli Rómovia. Jedna vec bola tá, že tí ľudia nedosahovali potrebné kvalifikačné predpoklady a nemali patričné vzdelanie a druhá vec bola tá, že začali po tých pracovných ponukách siahať aj iní ľudia. Ja si pamätám, že v tých osemdesiatych rokoch, hlavne medzi osemdesiatym a deväťdesiatym rokom, som videl, koľko ľudí pracuje v Metrostave v Prahe. Stavali metro. Skoro všetky inžinierske siete... Kedysi by ste na ulici videli s lopatou, s krompáčom len Rómov. Všetky tieto málo kvalifikované profesie, ako kebyže strácali tí Rómovia a zrazu sa ocitali na úradoch práce. Pamätám si, že pri jednej takej prezentácii, to bolo v deväťdesiatom roku, bola nejaká zahraničná návšteva. Keď sa rozprávali o rómskej komunite, tak primátor povedal, že v priebehu pár rokov, asi dvoch až troch, zo skoro 99,9% zamestnanosti mužov Rómov sa to zmenilo na 90% nezamestnanosť u mužov Rómov.

  • Full recordings
  • 1

    Ateliér Holubník -Bratislava, 23.10.2020

    (audio)
    duration: 01:52:27
    media recorded in project Príbehy 20. storočia
Full recordings are available only for logged users.

Nastúpil na stavebnú priemyslovku ako prvý Róm

Eduard Čonka ako 18-ročný
Eduard Čonka ako 18-ročný
photo: Archív pamätníka

Eduard Čonka sa narodil v Levoči v roku 1966 ako najmladší z piatich detí. Jeho mama je Gizela a otec Aladár. Približne od šiestich rokov ho vychovávala najstaršia sestra. Základnú školu absolvoval v Levoči. V rokoch 1981 až 1985 študoval na Stavebnej priemyslovej škole v Poprade. Po maturitnej skúške v máji 1985 začal pracovať v štátnom podniku v Levoči. V októbri toho roku nastúpil na povinnú vojenskú službu do kasární v meste Slaný. V roku 1987 sa vrátil pracovať do štátneho podniku. Oženil sa v júni 1988. So ženou najprv bývali v Poprade. Narodila sa im dcéra, neskôr syn. Presťahovali sa do Olomouca a Eduard začal pracovať v pridruženej výrobe pre miestny mäsokombinát. Po roku 1990 začal pôsobiť ako aktivista v oblasti rómskej občianskej spoločnosti a sociálneho poradenstva. Pracoval v niekoľkých neziskových organizáciách, v holandskej Matre, v Nadácii otvorenej spoločnosti, v Empelle a ďalších. V roku 2003 nastúpil na externé štúdium v odbore sociálna práca. V roku 2016 kandidoval v parlamentných voľbách za stranu OĽaNO. Vtedy pôsobil ako projektový manažér pre rómske komunity v Levoči. V roku 2021 pôsobí ako riaditeľ odboru regionálnej koordinácie na Úrade splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity.