Pál Csáky

„Keď sa vrátili, ja som končil službu tuším o šiestej, tak som išiel na rotu, vtedy sa tam chlapci už znova ubytovali a ten nadporučík zo štábu, ten chemik, tam práve prišiel. Bol už dosť napitý a povedal mne aj môjmu kolegovi, aby sme išli k nemu do kancelárie. Tak sme tam išli a on nám nalial nejaké pitie a povedal, že si to máme osláviť, lebo predsa to dopadlo dobre. Začal nám vysvetľovať niečo také, že naše jednotky Varšavskej zmluvy sa pohli k poľským hraniciam a tým naše západné československé hranice ostali odkryté. Na to sa posunuli americké a nemecké jednotky priamo na čiaru. A niekto si to potom uvedomil, že tam nie je efektívna ochrana, tak ich potom odvelili naspäť.“

„Pre mňa najväčší šok a najväčšia skúsenosť bola, ako v ten prvý deň poobede z tých chlapcov, radových vojakov, ktorí boli vždy pripravení robiť si srandu, proste tvárili sa ako vojaci už len vtedy, keď veľmi museli, brali to tak lážo-plážo, aj tí, ktorí boli už druhý rok na vojne a už boli mazáci, tak tí boli páni už aj pri tom nástupe a dávali to najavo svojím spôsobom správania sa, tak keď sa naložili ostré náboje do tankov a keď si každý uvedomil, že sa ide niekam možno do tuhého, tak vtedy sa za pätnásť minút z tých chlapcov srandistov stali dospelí ľudia. Proste začali sa správať úplne inak. Každý mal taký pocit a bolo na nich vidieť, že sú vyľakaní, a že nikto nevie čo bude a z toho fakt môže byť aj zle. Takže toto bol taký čudný zážitok.“