Juraj Flamik

* 1957

  • „Tu bolo tých signálov tak málo, že ani to, čo sa dialo vonku, nenaznačovalo nič, že sa to definitívne podarí a že sa to tu zlomí. Podľa mňa to naozaj bola revolúcia, pretože zasiahla náhle tých ľudí v Československu a neboli pripravení. Český disent bol na tom, samozrejme, trochu inak, ale keď hovoríme špeciálne o Slovensku, to všetko vyrastalo z nejakých ľudských, kamarátskych vzťahov a z morálnych postojov."

  • „Do VPN v roku 1989 nastupovali ľudia, ktorí mali jedinú kompetenciu a to bol nejaký morálny postoj. A myslím si, že to je dobré dedičstvo. A akosi intuitívne vlastne aj tí mladí, ktorí teraz nastupujú „Za slušné Slovensko“ nehľadajú inú kompetenciu, ale túto. Nevyšli z nejakých opozičných frakcií strán... Takže akoby po tridsiatich rokoch tá generácia na Slovensku vzišla z tých istých pozícií. Z individuálnej zodpovednosti, z nejakého morálneho postoja a z toho, že musíme spolupracovať, musíme byť spolu a vyzývame ostatných, aby sa pridali. Tam vidím tú paralelu.“

  • „Určite sme nepatrili k nejakému tvrdému prúdu, ktorý by sa od toho dištancoval tak ako disent, ako na to Milan Šimečka spomína, že ochranári, že sme ten režim akceptovali a že sme ho chceli len meniť a nepostavili sme sa proti nemu. A že tam bola ostro vymedzená hranica, za ktorú sme my nikdy nešli. Ja si myslím, že ten rozdiel je v tom, že on ako disident z tej druhej strany musel tú hranicu vnímať veľmi ostro. Ale my sme ju videli oveľa difúznejšie, pretože sme ňou prenikali a niekedy sa nikto nepostavil proti. My sme mohli spústu vecí spraviť."

  • Full recordings
  • 1

    Bratislava, 25.01.2019

    (audio)
    duration: 01:41:51
    media recorded in project Príbehy 20. storočia
Full recordings are available only for logged users.

Kompetenciou vedúcich osobností Novembra 1989 bol najmä ich morálny postoj

Juraj Flamík sa narodil 26. októbra 1957 v Senici. Po roku sa rodina presťahovala do Bratislavy. Študoval na Stavebnej fakulte SVŠT. Začal pracovať v Západoslovenských energetických závodoch, neskôr prešiel do Mestskej správy pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody. Venoval sa ochranárskej činnosti. V júni 1986 sa podieľal na príprave dokumentu Bratislava nahlas. V Prahe pracoval v Národnom pamiatkovom ústave. Koncom novembra 1989 sa vrátil do Bratislavy a stal sa členom VPN, neskôr predsedom koordinačného výboru VPN. Žije v Brne a pracuje v ekologickej Nadaci Partnerství.