Naše heslo bolo, že za žiadnych podmienok nás nedostanú do Nemecka, a keď bude treba, budeme strieľať
Šmuel Givoni sa narodil ako Tibor Salamon 30. júna 1923 v prešporáckej rodine obchodníka s bielizňou a výbavou pre nevesty. V Bratislave navštevoval ľudovú školu, kde získal mnoho slovenských priateľov. Taktiež bol plavcom v židovskom plaveckom klube Bar Kochba, sídliacom v kúpeľoch Grössling. Po vzniku ľudáckej Slovenskej republiky musel Šmuel prestať navštevovať plávanie a školu a otec ho zapísal na učňovku, aby sa vyučil za inštalatéra. Po smrti otca rodine arizovali obchod a Šmuel s mamou prišli aj o bývanie. Počas nútených prác sa Šmuel dozvedel o pláne vybudovať pracovný tábor v Seredi, do ktorého sa dobrovoľne prihlásil. Počas prvej vlny deportácií pracoval v tábore ako vedúci inštalácie a stal sa členom podzemného hnutia Komúna. Neskôr sa spolu z ostatnými členmi hnutia zapojil do bojov v SNP a po potlačení povstania sa vrátil do Bratislavy, aby pôsobil v podzemnom hnutí. Bol však odhalený, zatknutý a opätovne deportovaný do Serede. Po likvidácii tábora počas transportu do Terezína vyskočil z vlaku. Po konci vojny v roku 1947 ilegálne emigroval do Izraela, kde pomáhal zakladať kibuc Shomrat, v ktorom žil aj v čase dokumentovania. Šmuel Givoni zomrel 09. júna 2023.