Michal Hudák

* 1931

  • „Druhá svetová vojna nás veľmi postihla. V Segedíne na gymnáziu sme začínali vyučovanie pred 7. hodinou. Lebo o 7. hodine už sa objavovali americké bombardéry, ktoré išli z Talianska bombardovať Budapešť a Viedeň. Takže nás potom poslali zo školy domov; nechceli, aby sme tam boli. Zažili sme aj v Segedíne bombardovanie, silné. Môžem povedať, že to nie je hocičo. Mali tie sirény primontované na tie veľké bomby. A to keď púšťali z tých 10-12 kilometrov, tak to strašne hučalo. Tak ako siréna. Blížilo sa a potom to buchlo. To je čistá rovina, takže to bolo cítiť v celom meste. Niekedy sa zbavovali tých bômb. Alebo niekedy začali na nich Nemci strieľať a oni odpovedali. Takže tam sme to zažili."

  • „Ona všetko pánovi farárovi povedala. Aj keď jej zakazovali čokoľvek z toho prezradiť. A bola neschopná čokoľvek robiť. Nemohla už ani učiť, ani vykonávať služby Božie, takže išla na maródku. No a dozvedel sa o tom jej strýc dr. Mazák, niekdajší generálny riaditeľ pošty v Bratislave, právnik. Lebo v rodine sa o tom hovorilo. Povedal, že nič iné nepomôže, len dostať ju na psychiatriu. A mal tam známosť v Pezinku, tak tam ju zobral primár a dal ju na zatvorené oddelenie. Aj tam tí tajní prichádzali, ale ten primár bol taký statočný, že ani raz ich nepustil."

  • „Tam si ju začali podávať. Všelijaké vyhrážky padali. Čo sa stane jej bratovi, čo sa stane jej rodičom, čo sa stane jej. Chceli spoluprácu. Celú noc si ju traja podávali. Ona odmietala a odmietala. A ráno o piatej, keď už bola celkom hotová z toho, veď to bolo dobrých dvanásť hodín, čo ju tam vypočúvali, oni si pospali medzitým, tak jej dali zápisnicu. Najprv chceli, aby donášala na brata farára Vajdičku, na brata farára Dudáša, ktorý bol vo Vrútkach. Na pána biskupa Ruppeldta zo Žiliny. Aby udávala všetkých, ktorí prídu za pánom farárom. Skrátka o všetkom. Ona to odmietla. Tak ráno o piatej jej hovoria, nech aspoň podpíše, že jej neublížili a že boli voči nej slušní. Tak to hotová a zlomená podpísala. Následne ju informovali, že práva podpísala spoluprácu."

  • Full recordings
  • 1

    Liptovský Ondrej, 08.12.2018

    (audio)
    duration: 01:36:39
    media recorded in project Príbehy 20. storočia
Full recordings are available only for logged users.

Človek nikdy nie je Bohom opustený

Michal Hudák ako evanjelický farár na dôchodku.
Michal Hudák ako evanjelický farár na dôchodku.
photo: z archívu pamätníka

Michal Hudák sa narodil 29. júla 1931. Pochádza spomedzi tzv. Slovákov dolnej zeme, ktorí žili v Slovenskom Komlóši v Maďarsku. Je synom obchodníka so zmiešaným tovarom Michala Hudáka a matky Gizely Hudákovej rod. Kováčovej. Ako študent gymnázia v Segedíne zažil vojnové udalosti súvisiace so spojeneckým bombardovaním mesta a s následným prechodom frontu. Po vojne a po nástupe komunistickej moci sa rodina presťahovala do Československa. Vyštudoval gymnázium v Dolnom Kubíne. Neskôr pokračoval štúdiom Evanjelickej bohosloveckej fakulty v Bratislave, kde sa dostal v rámci ideologických tlakov do rozkolu s režimom. V dôsledku toho musel prerušiť štúdium a absolvovať základnú vojenskú službu. V roku 1955 uzavrel manželstvo s Ľudmilou Mazákovou, ktorá bola taktiež študentkou teológie. V minulosti manželku predviedli orgány ŠTB na výsluch a podvodom donútili podpísať spoluprácu, čo sa celoživotne prejavilo na jej psychickom zdraví. Po skončení štúdia teológie pôsobil ako kaplán v Košiciach, farár v Šahách, neskôr v Jelšave. Odtiaľ bol pre zhoršený zdravotný stav syna nútený zmeniť pôsobisko, ktoré našiel v LIptovskom Petre, kde pôsobil až do dôchodku. Jeho duchovná služba trvala do roku 1996. V roku 1997 založil vydavateľstvo Polárka, ktoré sa zaoberá vydávaním predovšetkým škandinávskej evanjelickej literatúry. V súčasnosti žije na dôchodku v Liptovskom Ondreji.