Ing. Jaroslav Janota

„V podstate nám deťom vymývali hlavy už od malička. Iskra, pionier a samé také veci... oni o tom tak vedeli rozprávať. Normálne som si raz uvedomil, že asi keď som mal nejakých desať rokov, osprostený z rečí v škole, hovoril som si, že ˏchvalabohu, že máme toho soudroha Husáka prezidentem, díky tomu je světový mír'. A to som si uvedomil pred pár rokmi, že som si to fakt myslel. Že som si hovoril: ,Jé, to je dobře, že ho máme, že je ten světový mír.’ Vieš, ale nezávisle od rodičov. To zas bola iná, školská cesta. V podstate to tí komunisti mali všetko dobre vymyslené, ako manipulovať ľudí. Stále mali niečo pod dohľadom a stále všade už od mladi vštepovali ľuďom to, čo potrebovali, takže vymývanie mozgov. Aj u seba viem, že v tom určitom veku som si to [o Husákovi a svetovom mieri] normálne myslel.“

„Môj dedo, ten stařík, František, bol komunista a v Lidových milicách. Že bude brániť socializmus s puškou, keď bude treba. Tam sa stal jeden zlom. V 53. roku bola výmena peňazí. To znamená, že ľudia, čo mali peniaze v bankách, to bol tak nevýhodný kurz, že prišli o veľké prachy, niektorí zostali úplne na buben. Môj stařík ešte tesne pred výmenou, lebo sa o tom šuškalo, že to bude, bol na ÚV KSČ v Třinci a pýtal sa tých soudruhov, či to je pravda. Lebo že on chce vedieť, že či to oni môžu urobiť, takto okradnúť ľudí. Ubezpečovali ho, že nie, že to nie je možné, že neexistuje, aby bola nejaká mena, že to je len nejaký výplod. A naraz, zo dňa na deň ich mobilizovali, lidových milicionárov, lebo ich používali ako také svoje vojsko. No a zo dňa na deň bola výmena. Takže môj stařík ešte chránil Českou spořitelnu, alebo Československou spořitelnu v Třinci. Stál pred ňou, lebo ľudia protestovali, a zistil, že tá výmena je, že ho oklamali. No tak na druhý deň, keď sa stiahol, zobral pušku, ktorú vyfasoval, preukaz lidových milicí, komunistický preukaz, išiel na ÚV KSČ do Třince a tam im to vraj buchol o stôl a povedal, polským nářečím, ktorým sa tam u nás hovorí, že: ,Z takymi ciguńmi nie chci mieć nic społecznego.’ Takže s takými cigáňmi, že nechce mať nič spoločné. Tak im to tam pleskol, zbraň a všetko, išiel odtiaľ preč a že už nechce o nich počuť. Takže odvtedy, predpokladám, pretože ani môj tato ani jeho súrodenci, nikto nebol komunista.... Možno to vzniklo odtiaľto, ako ho oklamali v 53., možno sa to nieslo v třineckej odnoži našej rodiny ďalej.“