Martin Krajčovič

„Niekedy v januári 1989 sme sa ocitli na Václavskom námestí v Prahe a zrazu sme si uvedomili, že tu bude asi nejaká demonštrácia. Pretože bolo prázdne námestie, samí policajti naokolo a rady ľudí postávali pred prázdnymi obchodmi. A napríklad pred zatvoreným zlatníctvom stál päťdesiatmetrový rad ľudí, ktorý bol v pohybe, takže ten, čo stál pri dverách obchodu, sa zrazu vybral na koniec radu a vyzeralo to akoby ľudia len nakupovali. Ale policajti vedeli, že Václavské námestie je uzavreté, preto vyzývali ľudí, aby sa rozpustili, a potom zvolali poslednú výzvu a my sme si všimli, keď sme šli dole námestím, že za mrežami už stáli chlapci v bielych prilbách so štítmi a s bielymi dlhými obuškami a v očiach im bolo vidieť strašnú zúrivosť, ktorú v nich nadriadení dokázali rôznymi psychologickými metódami vyvolať. V ich očiach to bolo všetko vidno, ako boli nasratí na to, že tam vôbec sme.“

„V Prahe vzniklo Občianske fórum a my v Banskej Bystrici sme dlho nechápali, prečo sa Bratislava trhá a zakladá vlastné hnutie Verejnosť proti násiliu. Dlho sme fungovali pod hlavičkou Občianskeho fóra, hoci sme bez problémov spolupracovali aj s bratislavskou VPN-kou.“