Dionýz Kurča

„Tak jeden mi naznačoval, že chce, aby som išiel tiež do tej dôstojníckej školy, lebo tam sa dalo ísť len s maturitou, ešte v tých časoch sa to preferovalo, ale brali tam aj iných. Nemalo sa to stať. Keby som si to bol vtedy uvedomil, mohol som povedať, že nemám záujem, že nechcem. Možno by som zostal u armády. Kádrové posudky prišli, keď sme boli odvedení. Ale od tých, ktorí išli do školy, si vyžiadali kádrové posudky. Zrejme som dostal taký kádrový posudok, ako sa v tom zozname aj hovorí: deti živnostníkov, deti fabrikantov, deti tých, ktorí majú príbuzných v zahraničí, ale rôzne, je tam 8 alebo 9 bodov. Podľa toho tvrdím, že každý človek sa tam mohol dostať.“

„A potom sme mali nástup a tam nás privítal kapitán Žížala. To bol bývalý vojak Slobodovej armády. K tej súvislosti ešte niečo poznamenám. Tak nás privítal. Tak sme boli nie ľudia, to bolo také privítanie. To bol slovne taký vulgár, že iné ani nevedel povedať, len nadávať. Nadával nám na všelijakých ľudí, ktorí nechceli pracovať, vykorisťovateľov, špiónov, vatikánskych nepriateľov Sovietskeho zväzu, robotníckej triedy, veď nám ukážu, čo je to robotnícka trieda, že nás naučia pracovať. Každé slovo sme boli nepriatelia.“