Zita Kurzová

* 1944

  • „No, oni veľmi plakali tí chlapci, lebo to mi neverili, že sa tí naši zachránia, a že teda prídu pred dvere obidvaja a prišli si pre holčičku. No a on (Peter) povedal prvý, né my vám ji nedáme, to je naša sestrička a my vám ji nedáme. A tak mama už začala plakať, že akože nedáte, hovorí, však ona tu mala len byť na dohodu, že tu potom, keď sa zachránime, si ju zobereme. No a samozrejme sa dohodli tak, jak bolo treba, a ja som potom išla domov s našimi.“

  • „Tak, vybrala sa tam so mnou a búchala na všetky dvere, či by niekto nezobral šesťtýždňové dieťa. No, každý povedal, že to sa musí utopiť, a tak mama povedala: ,Nehnevajte sa, ale ja vlastné dieťa neutopím, čo sa stane so mnou sa stane aj s ňou.´ Ale no, že to sa pani nezachránite, že také veci a niekto ani neotvoril tie dvere, takže to bolo také, no neviem si to predstaviť takto, ako by som to zvládla ja, keď vám ktosi zabuchne dvere. No, ale potom sa tam našla jedna pani a hovorí, viete, ja mám dvoch chlapcov, a keby to bolo dievčatko, ja si ju zoberiem hneď. No a moja mama povedala, že dievčatko je to.“

  • „Že boli už naložení v tých dobytčích vlakoch, že išli do Osvienčimu teda, strašne, že to bolo preplnené. Ja som tam nebola, ale to neboli deti tam, len dospelí. A potom otec mal jedného kamaráta a tým, že on bol veľmi známy, on hral futbal za Trenčín, takže to meno bolo známe, poznali ho. A nejaký pán prišiel do toho vlaku, sa tam pretlačil a prišiel do toho vozňa, že kde boli moji rodičia, a povedal tomu gardistovi, čo ich tam strážil alebo čo, to som ja len všetko z počutia, samozrejme, no a, že teda má tu jedného dobrého kamaráta, a že by ho prosil, aby týchto dvoch ľudí vyradil z toho vlaku.“

  • Full recordings
  • 1

    Bratislava, 20.06.2023

    (audio)
    duration: 01:54:58
    media recorded in project Príbehy 20. storočia
Full recordings are available only for logged users.

Ľudia si myslia, že holokaust je vymyslený

Zita Kurzová počas EYD natáčania
Zita Kurzová počas EYD natáčania
photo: Dominik Janovský

Zita Kurzová sa narodila 19. júla 1944 v Trenčíne. Jej rodičia počas vojny mali obrovské šťastie, keď ich v roku 1942 odvolali z vlaku smerujúceho do Auschwitzu. Bolo to vďaka tomu, že Zitin otec hrával futbal a jeho fanúšikovia sa za neho prihovorili. Ako šesťtýždňovú ju rodičia ukryli u rodiny Rehákovcov. Sami sa skrývali v lesoch, keďže pre Židov vtedy prestali platiť všetky výnimky. Malé dievčatko nikto neprezradil. Aj jej rodičia sa dočkali vojny a prišli po dcéru, ktorá sa u neznámej rodiny mala veľmi dobre. Löwenbeinovci sa potom vrátili do Trenčína, kde Zita vyštudovala základnú školu a neskôr zdravotnú školu. V Trenčíne potom pracovala v nemocnici ako sestrička. V roku 1966 si zobrala za manžela Petra Kurza, tiež Žida, ktorý sa ako malý ukrýval pred nacistami. Zita si potom urobila v škole dvojročnú nadstavbu a pracovala na histológii. S manželom mali spolu dve deti a do dôchodku odišla v roku 2014 ako sedemdesiatročná. Potom ju ešte prehovorili, aby sa na rok do práce vrátila. Na odvahu a láskavosť rodiny Rehákovcov nikdy nezabudla. Našla jedného z bratov Rehákovcov – Petra a ostala s ním v intenzívnom kontakte. V roku 2014 vybavila pre rodinu Rehákovcov ocenenie Spravodlivý medzi národmi.