Ekofeminizmus bol ešte aj po revolúcii pojem ako z iného vesmíru
Ľubica Lacinová sa narodila 15. júna 1959 v Bratislave a vyrastala u svojej starej mamy v Skalici. Počas prvého ročníka gymnázia sa presťahovala k matke späť do Bratislavy. Popri štúdiu fyziky na prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave sa venovala fotografii a organizovala študentské výstavy a podujatia. Po absolvovaní štúdia sa popri vedeckej práci na Ústave normálnej a patologickej fyziológie SAV naďalej venovala fotografovaniu, cez ktoré sa dostala k bratislavským ochranárom združeným v Slovenskom zväze ochrancov prírody a krajiny (SZOPK). V Základnej organizácii 13, ktorú viedol Juraj Flamík, spoluorganizovala víkendové záchranné akcie a letné tábory Stromu života. Na jar 1989 vycestovala ako jedna z troch zástupcov ochranárov do západného Berlína na stretnutie mladých európskych Zelených. Po obhájení dizertačnej práce v júni 1989 si vybavovala ročný študijný pobyt v USA. V novembri sa podobne ako mnohí ochranári aktívne zapojila do revolučného diania. S ochranármi, ktorí neprešli do VPN, založili v decembri ‘89 Stranu zelených, prvú stranu s československou pôsobnosťou, ktorá presadzovala ekologické témy. Na rozdiel od väčšiny ochranárov, ktorí opustili svoje zamestnania a pracovali pre VPN, sa Ľubica nevzdala možnosti vycestovať do USA. Do Philadelphie vycestovala v marci 1990 a pobyt si predĺžila. Po definitívnom návrate zo zahraničia koncom roku 1991 sa popri práci aktívne zapojila do činnosti feministického hnutia Aspekt a založila Alianciu žien Slovenska. S nevôľou vnímala silnejúce hlasy za oddelenie Slovenska a angažovala sa v Hnutí československého porozumenia proti rozdeleniu – pomáhala pri zbierke podpisov, ktorých sa nazbieralo vyše milióna. Od roku 1993 do roku 2001 pôsobila na univerzite v Mníchove. Dnes pracuje v Centre biovied SAV a zaoberá sa fyziológiou na bunkovej úrovni.
