V novembri 1989 otec plakal zo strachu, že sa vráti Slovenský štát
Download image
Anna Mandelíková (rod. Sidonová) sa narodila v Sliači uprostred druhej svetovej vojny v zmiešanej rodine kresťanskej matky a židovského otca. Bolo to 24. apríla 1942, iba týždeň po tom, ako otcových rodičov a piatich súrodencov odvliekli do Auschwitzu, kde všetci zahynuli. Otec bol dočasne chránený vďaka profesii technického úradníka, ktorá mu zabezpečila výnimku z deportácie. Po vypuknutí Slovenského národného povstania sa ako dôstojník delostrelectva zapojil do 1. čs. armády a zúčastnil sa bojov v Handlovej, Novej Bani, vo Zvolene a na Donovaloch. Po jeho potlačení sa až do konca vojny ukrýval na rôznych miestach, najmä v horách. Anna s matkou a sestrou prežívali sústavné razie gardistov. V čase povstania bývali v podnájme u rodiny, ku ktorej sa neskôr prisťahovali aj vojaci Wehrmachtu. Jeden z Nemcov v Anne videl židovské dieťa, preto sa matka a deti presťahovali na odľahlé miesto, kde boli dievčatá lepšie ukryté medzi tamojšími deťmi. Po vojne sa rodičia aj deti aktivizovali vo vytváraní spravodlivejšej spoločnosti, čoskoro sa však stali obeťami režimu, ktorý v dobrej viere budovali. Pre údajnú spreneveru Annin otec zakúsil väzenie v Ilave aj nútené práce v Jáchymove, deti pre zlé kádrové posudky nemohli študovať na vybratých vysokých školách. Anna sa stala učiteľkou telocviku a úspešnou basketbalovou trénerkou, bez členstva v strane sa však jej kariéra nemohla rozvíjať. Blízky vzťah s otcom v nej prebudil záujem o pátranie po svojej identite. Po novembri 1989 odcestovala do Spojených štátov amerických za otcovou sestrou Frederikou, ktorej sa pred holokaustom podarilo včas zachrániť. Návšteva USA jej dala odpovede na otázky, ktoré roky hľadala. Dnes žije v Bratislave v domove pre seniorov. Teší sa z troch dospelých vnúčat, venuje sa maľovaniu obrazov.
