Viliam Maretta

"Ako ho viedli dvaja partizáni, popod pazuchy ho držali, a jeden povedal: ,A to si ty Jožo?‘ Ten partizán, čo ho oslovil sa rozpamätal, že spolu vojenčili v Dolnom Kubíne. ,To ty nebudeš tu v pivnici spať, budeš hore na posteli!‘ Tak ho tam uložili, ale prišiel dáky význačnejší partizán, ktorý tiež potreboval spať, tak otca predsa dali do tej pivnice a tam čakal do rána. A keď ho už vyšetroval akýsi hlavnejší, tak mu dával rôzne otázky, že Nemcom kytice dával. A otec povedal: ,Áno ja som mal kyticu, ale svoje dieťa som držal v náručí a nie kyticu kvetov.‘ Tak také falošné udania boli na otca. Otec bol taký prostoreký, nerád kľukato rozprával, bol priamy. Mnohí ho znenávideli asi a snažili sa, aby bol odstránený. Nakoniec ten vyšetrovateľ povedal: ,A máte nepriateľov?‘ A otec povedal: ,Ja o žiadnych neviem. Ja som taký prostoreký, čo na srdci to na jazyku, ale neviem že by mal dakto až takú nenávisť voči mne.‘ ,Ale vy nie ste nášho názoru?!‘ mu povedal ten veliteľ. A otec vytiahol ruženec a povedal: ,Ja verím tomuto a národu. Ja mám rád slovenský národ!‘"

"Začali kňazov brať. My sme mali dobrého kňaza, tak sme si ho bránili. Zobrali ho priamo zo školy. A potom ktosi prišiel nám povedať z Vyšného Kubína, to je tri kilometre od Dolného Kubína Ukradli ho priamo z tej školy! Medzitým spravili prehliadku na fare a jeho odviedli do Vyšného Kubína, tam bola žandárska stanica. Jeden človek prišiel povedať môjmu otcovi, že čo sa stalo. A môj otec bol dosť taký aktívny a za spravodlivosť horel. Chytro zmobilizoval hromadu ľudí, aj nejakého bývalého komunistu tiež, čo mal auto a zeleninu predával. A ten na tom aute tam nazvážal ľudí. potom aj toho komunistu zavreli nakoniec do väzenia a potom do tábora nútenej práce."