Pavol Múčka

"Nás, mužov od 14 rokov, zobrali všetkých do školy, tam nás zatvorili a ani nám rodičia nemohli doniesť jedlo, nič. A cez Uhrovec išlo takých 10-15 nákladných áut nemeckých vojakov hore na tie dediny, čo robili výpad na štáb a na tie partizánske posádky. A Nemci vyhlásili, že za každého Nemca, ktorý padne, tak dvaja budeme zastrelení. Tak si viete predstaviť, ako sme to vtedy prežívali..."

„Keď sa vyhlásilo povstanie, išiel som ešte s jedným, čo mal tiež okolo 15 rokov, do Zemianskych Kostolian pre zbrane. Mali sme tu fabriku, drevárska firma Beták a spol., museli sme ísť za jej riaditeľom, poskytol nám auto a išli sme do Kostolian, kde boli muničné sklady a mali sme odtiaľ doniesť pušky. Čakali sme tam tri dni, kým na nás prišiel rad a priniesli sme dvadsať pušiek a dve debničky nábojov.“

„Niesol som z tejto brigády Jána Žižku, kde bol brat aj nevlastný otec, občianske preukazy potvrdiť na notársky úrad. Bol medzi nimi aj občiansky preukaz Lacka Reicha, to bol Žid. Dať na notársky úrad potvrdiť občianske preukazy bolo riziko, pretože tam vždycky sedávali Nemci, ale úradníci, našťastie, sedávali v miestnosti zvlášť. Tak som tam prišiel a dal si potvrdiť preukaz, pričom som dal úradníčke aj tie ďalšie (vedel som, že ona pomáha). Tá ich v šuflíku potvrdila a podpísala.“

„Vtedy nás mužov od 14 rokov zobrali všetkých do školy, tam sme boli zatvorení, ani nám nesmeli rodičia doniesť jesť. Cez Uhrovec išlo vtedy takých 10 - 15 nákladných áut naložených nemeckými vojakmi hore na dediny, kde robili výpad na štáb a partizánske posádky. No a tam v tej škole nám povedali, že za každého Nemca, ktorý padne, budeme dvaja zastrelení. Tak si viete predstaviť, ako sme to prežívali."