Peter Neuwirth

„Na jednom pražskom paláci na Václavskom námestí svietila červená hviezda a dav skandoval, že: ,Shasněte tu hvězdu!´ - akože ,Zahaste tú hviezdu!´. A stalo sa, asi o 10 – 15 minút, niekto ju vypol. Ja som si vtedy spomenul na moju tetu, ktorá hovorila, že ešte raz tá hviezda zažiari a potom zhasne. Tak sa mi tak uľavilo, no proste si hovorím: teraz tá chvíľa nastala, okamžite treba niečo robiť. Tak som zobral všetky možné vyhlásenia, plagáty, ktoré boli k dispozícii, a na druhý deň ráno som zamieril priamo k Marcelovi Strýkovi do jeho bytu, kde už sedela skupinka jeho priateľov, v Košiciach, a dohodli sme sa, že založíme občianske fórum.“

„V ten deň ráno moja mamička – bol u nás práve strýko z Bratislavy – kričala, že je vojna, vstávajte. Tak sme chceli v prvom rade odprevadiť strýka na železničnú stanicu, aby sa dostal do Bratislavy. Len električky už nechodili cez námestie, pretože tam tiahli tie okupačné vojská, tak sme boli svedkami zúfalstva ľudí, ktorí vlastne holými rukami bránili prechodu tých sovietskych jednotiek. Hovorí sa, že aj maďarské boli, len my sme v Košiciach len sovietske videli. Ľudia sa bránili proste všemožnými spôsobmi, hádzali na tú kolónu kamene, tehly a pod. Tam bol rozostavaný hotel Slovan, dnes Hilton. Tak som videl ľudí krvavých, streľbu a bol to deň alebo moment, keď som si uvedomil, že tí komunisti nás vlastne zradili.“