Bernard Pánči (* 1922)

Bernard Pánči

 

Prepis výpovede – v úplnom znení, neštandardizovaný

Zostavili: pracovníci Oddelenia slovenského národného korpusu  JÚĽŠ SAV

 

 

Moderátor

Pán Panči, rád by som bol, keby ste sa nám predstavili, povedali kedy a kde ste sa narodili a v akom prostredí ste strávili svoje detstvo.

 

Bernard Pánči

Veľmi vďačne. Menujem sa Bernard Michal Panči. Narodil som sa dvanásteho septembra tisícdeväťstodvadsaťdva v maloroľnícko-robotníckej rodine v Bielom Potoku pri Ružomberku, kam sme sa zo sociálnych dôvodov presťahovali v roku tisícdeväťstodvadsaťdeväť, aby sme aspoň s mali svoj vlastný byt, lebo predtým sme boli tri rodiny v jednej izbe (v Bielom Potoku) v Bielom Potoku. Tam, v Ružomberku, som začal navštevovať ľudovú školu. Po štyroch rokoch som nastúpil na tamojšie reálne gymnázium v Ružomberku, kde som šiesteho júna tisícdeväťstoštyridsaťjeden maturoval. ôsmeho septembra tisícdeväťstoštyridsaťjeden som začal študovať na Vysokej škole bohosloveckej v Spišskom Podhradí Kapituly, kde som bol po piatich rokoch štúdií, deviateho júna tisícdeväťstoštyridsaťšesť vysvätený za kňaza. Kaplánske roky som prežil v Oravskom Veselom, v Bobrove, v Námestove, odkiaľ som musel pod ultimátom cirkevného tajomníka odísť do Liptovského Mikuláša a tam sa začalo. Prvého decembra tisícdeväťstopäťdesiatjeden som bol povolaný s mnohými spolubratmi na prezenčnú službu pétépé pomocný technický prápor, najprv v Domimone, potom sme v Karlových Varoch, kde sme hasili hotel, ktorý vyhorel na narodeniny Josefa Vissarionoviča Stalina, potom nás preložili do Prahy, Gbely, kde sme pracovali na výs na rozširovaní vojenského letiska. Potom som býval v Prahe, Střešovice, odkiaľ sme chodili stavať bytovky pre pre vojenských dôstojníkov. Potom nás preložili do Liptovského Hrádku na tiež na vojenské vojenské letisko. Potom s sme začal som bol asi štyri týždne v Sučanoch, kde sme pracovali na prefe lebo tam horel plán a my sme ho zdvihli na stodesať. A nakoniec som skončil pétépé v Banskej Bystrici. Všade sme podávali slušné výkony, takže za partiu som dostával uznania a odmeny. V máji tisícdeväťstopäťdesiatštyri nás prepustili a asi o mesiac som nastúpil na kaplánske miesto do Rabče, okres Dolný Kubín, kde som pracoval spolu s principálom profesorom Jánom Markom. V roku tisícdeväťstopäťdesiatpäť až päťdesiatšesť, som bol kaplánom zároveň i v Námestove lebo vtedy zatvárali kňazov, tak musel som zaskakovať. Trinásteho januára tisícdeväťstopäťdesiatosem som bol zatknutý. Vyšetrovaciu väzbu som mal v Žiline, kde som bol s monsignorom Viktorom Trstenským, terajším pápežným pilátom a dôstojným pánom Eduardom Odrobinom, Jánom Markom, gréckokatolíckym kňazom Jánom Tisárikom a učiteľom Ignácom Matulčíkom, neskorším asaristom, odsúdený dňa sedemnásteho júna tisícdeväťstopäťdesiatosem na trinásť rokov väzenia. Všetci sme mali sedemdesiattri rokov. (Stop, dobre.) Ku kňazskému povolaniu ma vlastne viedli aj moji rodičia, ktorí veľmi boli veľmi nábožní a moja mamička slúžila cez prvú svetovú vojnu u ružomberského farára, otca národa, Andreja Hlinku, kam chodieval ako redaktor katolíckeho n n časopisu Svätá rodina aj neskorší biskup Ján Vojtašák z z Veličnej ako farár a radil sa s Andrejom Hlinkom o o o tom, ako postupovať pri tej pri tom redigovaní časopisu ss Svätá rodina. Mojej mamičke sa to veľmi zapáčilo, a preto aj mala v srdci takú túžbu mať syna kňaza. A to sa to sa mi veľmi podarilo, lebo ma vlastne v tom podporovala a okrem toho aj po pátri jezuiti, kto ktorí nás vychovávali v takzvanej mariánskej kongregácii, keď som maturoval, vtedy som sa pýtal môjho prézesa, doktora Jozefa Lacku ja Jozefa Lackoviča, čo mám robiť ísť za svetského alebo za rehoľného kňaza. A on mi povedal skúste to najprv u svetských. Tak preto som aj vstúpil do spišského seminára, čo nebanujem, pretože tam bol bola vtedy krásna zostava profesorského zboru, ktorí ma intelektuálne ale aj po tej morálnej stránke krásne viedli ku kresťanskej dokonalosti, najmä bol tam profesor doktor Ladislav Hanus, ktorý ma učil morálku a neskoršie keď sme sa stretli vo väzení, tak ma tam učil aj prakticky tú mravoučbu. Bol tam aj Fisko v seminári, aj veľký historik, veľká osobnosť, doktor Jozef Špirko, ktorý ma učil jednak cirkevné právo, ale najmä históriu, ktorú napísal v knihe Cirkevné dejiny, ktorú vydala Matica slovenská. No.

 

Moderátor

Aký bol život v seminári?

 

Bernard Pánči

V seminári bol pekný družný život. Sa mi to veľmi páčilo, až na niektoré povahové chyby s spolužiakov. V [nezrozumiteľné slovo] sa v prvom ročníku aj vystúpiť, ale som si povedal ja som nie pre nich sú tu, ale preto, že chcel som byť Kristovým kňazom a preto som sa začal modliť najmä k Duchu svätému, a to ma tak zakotvilo v seminárskom živote, že som potom o dva roky aj požiadal o p predĺženie pobytu v seminári aj cez prázdniny, kde som robil študijnú prácu.

 

Moderátor

Ovplyvnil vás pri vašom povolaní aj Andrej Hlinka? Miništrovali ste u neho?

 

Bernard Pánči

Áno, aj Andrejovi Hlinkovi som miništroval. Lebo to bol môj ideál. Či po tej stránke náboženskej, lebo viedol napríklad aj tretí rád ss svätého Františka, v ktorom ráde bola aj moja mamička no a potom aj spolupracoval zz s jezuitmi, takže vlastne som mal z dvoch strán veľmi krásne podnety.

 

Moderátor

Biskup Vojtašák v seminári ako vás ovplyvnil? Jeho starostlivosť o vás?

 

Bernard Pánči

No v seminári jedinečne, ale ešte viac keď sme sa dozvedeli o že ho zatvorili vte vtedy mi bol ešte väčším vzorom takého trpiteľa. Keď som bol vo Valticiach, vtedy on bol tiež tam, ale na samotkách, takže hoci sme vedeli o sebe, že sme tam, ale som sa s ním nestretol ani raz, iba jeden raz takzvane by som povedal na čierno a to vo väzenskej nemocnici, kde som ho našiel takého ozaj zmordovaného, ozaj tak taká troska č človeka v ňom bola. Ale znášal to veľmi hrdinsky. Tak ako to opisuje kniha Sila viery, sila pravdy od monsignora Trstenského.

 

Moderátor

Váš otecko, aký mal osud, akú prácu, aký život?

 

Bernard Pánči

Otecko bol najprv robotníkom, potom prešiel aj so svojim bratom Jozefom asi v deväťdesiatom roku do Spojených štátov, tam bol robotníkom, ale keď Masaryk a Štefánik grupovali alebo verbovali ľudí do francúzskych légií, tak otecko sa tam prihlásil. Hoci mu vyčítali niektorí, že ide do európskeho pekla z amerického neba, ale on bol taký idealista, že chcel vyb vydobiť ako hovorili Masaryk a Štefánik oslobodenie našej republiky, teda Slovenska alebo bol z republiky od Maďarov, tak preto sa tam prihlásil a tam nielen že bojoval, ale bol s skoro by som povedal s skoro tam našiel smrť. Bol zasypaný šrapnelom a tam sa dusil pod zeminou. Našťastie ho vyhrabala sanitná služba, ale ale keďže už bol skoro skoro mŕtvy, tak to zanechalo následok v tom, ž že priedušky už mal zz zatarasené a prišiel z vojny už len ako invalid. A nedostával invalidné asi desať rokov, ale Andrej Hlinka mu vydobil to invalidné.

 

Moderátor

Akú potom mal prácu ako legionár v republike? (Otecko)

 

Bernard Pánči

najprv mal prácu ako štátny cestár v Mužle, ale keď to tiež na jeho priedušky veľmi zle pôsobilo, tak Andrej Hlinka mu vymohol, že sa dostal na ľahšie práce a to za zria súdneho zriadenca najprv v Liptovskom Hrádku, potom v Mikuláši a v Ružomberku.

 

Moderátor

V ktorých mládežníckych organizáciách ste vy boli ako člen?

 

Bernard Pánči

ako člen ss som bol v Orle, ktorý ktorý viedol práve Andrej Hlinka, potom neskôr za slovenského štátu som bol v Hlinkovej mládeži a no predtým v tej v tej Mariánskej kongregácii ako študent a dokonca som aj viedol jednu časť Hlinkovej mládeže tiež ako študent.

 

Moderátor

Končili ste gymnázium v Ružomberku (áno) ešte v starej budove?

 

Bernard Pánči

V starej budove, áno.

 

Moderátor

A keď ste porovnali (pri Jezuitskom kostole) áno, stará budova s novou budovou boli ste aj v novej budove?

 

Bernard Pánči

No bol som len tak ako na návšteve.

 

Moderátor

A keď porovnáte tie priestory, boli lepšie v tej novej budove?

 

Bernard Pánči

No tak isteže prie lepšie, ale ja som bol spokojný.

 

Moderátor

Ako si spomínate na svoju prvú primičnú omšu? Ako sa Belani zhostili príprav tejto slávnosti?

 

Bernard Pánči

To mám s stále v čerstvej pamäti. Mám aj album z toho. To bolo veľmi krásne. Také spojenie by som povedal mesta a dediny, lebo my sme bývali v meste a manuduktor, doktor Štefan Nahálka, viedol procesiu mestských veriacich až k nám na starú papiereň, kam prišli moji rodáci z Bieleho Potoka na proti a tak sme taká mohutná procesia išli do rodného mes do rodnej ho miesta, teda do Bieleho Potoka a tam na hlavnej ulici bolo nás bolo ľudí asi tak šesťtisíc. Z celého okolia tam prišli procesie či už z z Ludrovej, z z o z Liptovskej Osady a tak ďalej. Bolo to veľmi pekné po svätej omši bola slávnostná hostina, asi dvestopäťdesiat hostí a to na dvore pri školskej budove v Bielom Potoku, ktorú postavil Andrej Hlinka. Tak sme na neho spomínali.

 

Moderátor

Kedy to bolo?

 

Bernard Pánči

Tisícdeväťstoštyridsaťšesť. Šestnásteho júna.

 

Moderátor

A kto bol svätiteľom?

 

Bernard Pánči

Svätiteľom bol otec biskup Ján Vojtašák. A kazateľom bol pán dekan z z rodák z o Liptovskej Osady, vtedy bol dekanom lipto v Liskovej, sa zišlo veľa dôstojných pánov. Dekan Eduard Bugár, vtedy bol aj niekedy mojim mojim katechétom, podobne ako aj pán kaplán Odrobina, u ktorého som bol na prvom svätom prijímaní. Mám tuná jeho obrá (pamiatku) pamiatku, hej.

 

Moderátor

Poznali ste pátra jezuitu Kolakoviča alebo počuli ste o ňom?

 

Bernard Pánči

Tak jeho som osobne nepoznal, ale v jeho šľapajach sme pracovali najmä ako kaplán v Námestove sme organizovali také krúžky, pracovné krúžky katolíckej akcie. A tie tie boli ozaj veľmi vzácne, lebo bolo sa treba pripraviť na komunizmus. A nielen to, že sme mali krúžky, ale práve tí z to z tých krúžkov potom pracovali aj v spoločenských týchto organizáciách, v čées eses, eem a potom aj v týchto (v Združení katolíckej mládeže?) áno, a ženy zase boli v Katolíckej jednote žien. Tak napríklad v takej filiálke námestovskej bolo keď sme skoro každý mesiac hrali také pekné náboženské divadlá. Dokonca ešte aj v lete a sme im povedali veď máte prácu. Nie, my chceme, my cítime že treba niečo robiť. A t bolo to ozaj nádherné ja som posledné sily dával práve do toho režírovania tých divadiel. Jednak drobná práca v krúžkoch a potom aj v tých v tých osvetových organizáciách, teda najmä v divadelníctve, bolo to veľmi krásne a teraz mám na to veľmi milé spomienky.

 

Moderátor

Dostávali ste aj nejakú pomoc z ústredia Katolíckej mládeže v Bratislave?

 

Bernard Pánči

To nie, len sme dostávali pozvánky, aby sme išli na také zhromaždenia, dokonca sme mali spojenie aj s Prahou, takže sme pracovníci pražskí aj slovenskí sme sa stretávali aj na exercíciách napríklad v Tatrách. Tam to viedol jeden náš kňaz, už mi meno vypadlo, ale bol som s ním inak vo Valticiach no už prepáčte mám s slabú pamäť.

 

Moderátor

Na krátky čas ste boli aj v Liptovskom Mikuláši. (Áno.) Bolo to prostredie iné ako na Orave?

 

Bernard Pánči

Bolo to iné prostredie ale veľmi milé, lebo tam bol mojim spolukaplánom bývalý profesor z náboženstva Mikuláš Tukner, ktorý bol veľmi veselý a farárom bol doktor Jožo doktor Jozef Kožár, ktorý bol veľmi vážny aj vážený, aj medzi evanjelikmi. Bola tam krásna symbióza s spojenie katolíkov a evanjelikov. Raz keď ho v Mikulášskej filiálke sas s táto tá bola väčšinou evanjelická, Ondrášovej, keď miestny národný výbor zaistil, alebo teda dal postaviť kríž, tak nás tam volali, aby sme išli posvätiť ten kríž. Ja som myslel, že najprv evanjelici posvätia a že my pôjdeme na druhú nedeľu, ale pán kanonik mi hovoril pôjdete tam spolu. A to bolo veľmi krásne, že sme tam boli i evanjelici na tom cintoríne, aj katolíci. Najprv evanjelický duchovný posvätil kríž a potom sme posvätili aj my. Takže oni jedni i druhí sledovali to isté. A ešte povedali evanjelici vy katolíci to máte krajšie. To bolo veľmi milé.

 

Moderátor

Ako bratia (Áno.). Kde všade ste boli počas vojenskej služby?

 

Bernard Pánči

Počas vojenskej služby, ako som povedal tak súhrnne, bol som najprv v Mimoni, tam sme mali mať poradový výcvik od začiatku decembra do januára, ale keďže dvadsiateho prvého decembra vyhorel hotel Pub, neskorší M Moskva, tak a teda ten ten hotel Pub bol najkrajší a najväčší hotel v republike, tak ho zoštátnili a dali mu meno Moskva. Tak nás, hoci sme nemali poradový výcvik skončený, zavolali hneď aby sme ten ten hotel hasili a nielen hasili, ale aj dobudovali. Plánovali tí naši predstavení, že to máme robiť do konca júna. Ale my sme to hoci to bolo v tých najťažších stavbárskych termínoch, teda január február marec, my sme to už koncom marca mali hotové. Tak sme štátu vtedy u ušetrili tri milióny korún. Najprv povedali tí vedúci čo len farári dokážu, a keď sme im dokázali čo vieme, tak potom povedali veľmi pokorne teraz sú kňazi na niečo užitoční. A tak sme si vydobyli aj spoľahlivosť a nali dali nás do Prahy na stavbu na na na vojenské letisko. To už sme mali rozširovať štartovaciu plochu v šírke ss päťdesiat metrov a v dĺžke osemsto metrov. To sme urobili za jedno leto. Tam sme tiež pracovali tak na okolo dvesto percent, takže nás museli priam brzdiť civilní zamestnanci, hovorí páni farári či páni kapláni, nepracujte tak tuho, lebo nám stvrdíte normy.

 

Moderátor

Ako sa vám darilo, pán Pánci, v vo vojenskom prostredí apoštolovať?

 

Bernard Pánči

Vo vojenskom prostredí to bolo veľmi pekné. Boli s nami aj bohoslovci, keď sme boli v tom v tých Gbeloch, za to, že sme pekne pracovali, nám umožnili aj urobiť si civilný šoférsky kurz, to som si aj ja urobil. Svoju prvú jazdu som mal cvičnú na Václaváku a poslednú na Hradčanoch, na moje meniny. No. Ale jeden kňaz z Moravy vydobyl aj to, že sme mohli dostať za to za tie naše výkony k dispozícii autobus, v sobotu, že sme mohli chodiť zadarmo po všetkých po celých Čechách. My sme všo to však nevyužili, lebo boli s nami bohoslovci, tak s nami s nimi sme robili duchovné obnovy. A potom aj preto sme to nevyužili, lebo v sobotu a v nedeľu boli boli sme mohli sme mať sväté omše v Prahe, v Kostole najmä svätého Salvátora, to bol známy slovenský kostol, tam nám dali k dispozícii celú sakristiu a tam urobili oltáre, jeden šikovný pán kostolník a tam sme sa striedali od štvrtej do ôsmej sme slúžili svätú vtedy sa ešte nedalo koncelebrovať. No. Tak to to bolo ozaj pekné a využívali sme Prahu aj na to, že s že boli tam aj pekné divadlá, koncerty, napríklad aj také oratórium Stabat Mater. To sme chodili na to do slovenského domu. Tam sa mi podarilo stretnúť sa aj so Štefanom Nahálkom, to bol môj manuduktor na primíciách v Bielom Potoku a ja som napríklad vedel, že budú dávať Stabat Mater a no alebo nielen Stabat Mater, ale napríklad Bachovo vianočné oratórium tak som hovoril bratovi, ktorý bol tiež na vojne v Olomouci, bol ma navštíviť, tak mi pomohol ma vytiahnuť z to z kasární, tam z tých Gbel. Som mu povedal poďme ku plagátom. Najlepší hľadajme najlepší program k kresťanský v Prahe. Tak sme našli nič lepšieho ako je Bachovo vianočné oratórium, to je niečo ako pašie. Ale na na vysvetlené sú tam vianočné evanjeliá. Tak som povedal mu, tu bude Nahálka. No, šli sme, hľadali sme, nič sme nenašli. Potom sme sa prejsť cez prestávku a nie my sme našli Nahálku, ale Nahálka našiel nás. Poklepal po pleci a hovorí servus, Bernard. Jéj, to bolo teda videnie, krásne, lebo on sa vtedy už tri roky skrýval.

 

Moderátor

Čo ste vedeli o jeho činnosti v laickom apoštoláte?

 

Bernard Pánči

 No tak ss sme vedeli, že je to veľmi múdry a veľmi organizačný tan talent a sme sa tešili, keď sa mu podarilo z utiecť z z republiky a potom organizovať náboženský život i v Európe aj v Amerike a postaviť Slovenský ústav (Cyrila a Metoda) svätých Cyrila a Metoda. No tak to bolo k veľmi pekné.

 

Moderátor

Vedeli ste aj o jeho činnosti s bývalými bohoslovcami?

 

Bernard Pánči

 Tak vedel som, že prednášal filozofiu, ale potom tú drobnú prácu už som nepoznal.

 

Moderátor

Poznali ste sa na vojne s Jánom Beňom?

 

Bernard Pánči

Áno, bol som s ním aj na vojne, aj v base. Len vtedy sme ešte sme nevedeli o o tom hnutí Nazaret. To presne neviem kedy bolo. Asi tridsať rokov je to ako je založené. Je to tak by som povedal, no príliš prísne prísnne chápanie cirkvi. Aj cirkevného života. Už niektorí naši kňazi tam ktorí tam boli už predtým, než bol zrušený nazaret, odišli, lebo sa im tiež niektoré praktiky nepozdávali. Nech sa páči.

 

Moderátor

Ktoré diela z džosistickej literatúry ste mali najradšej?

 

Bernard Pánči

Tak tak väčšinou ani nie diela, ale sme mávali k takzvané mesačníky, kde bola rozvrstvená tá krúžková práca. Tak podľa toho sme postupovali, podľa tých mesačných programov.

 

Moderátor

Navštevovali ste pána biskupa Vojtašáka v Děčíne?

 

Bernard Pánči

V Děčíne som ho raz navštívil, ešte keď som bol na slobode, keď bola sestra promovaná v Prahe, tak vtedy som mal príležitosť, to už bolo blízko odskočiť k nemu. No ako som povedal, potom vo väzení sme boli síce spolu štyri roky, ale len raz som sa s ním stretol, a to načierno, vo väzenskej nemocnici.

 

Moderátor

Čo ste si odnášali z tej návštevy?

 

Bernard Pánči

No tak veľké povzbudenie. Veľké povzbudenie, pretože to bol môj ozaj duchovný otec.

 

Moderátor

Dostávali ste od neho aj pokyny ku konaniu vo farnosti, v diecéze?

 

Bernard Pánči

Áno. Keď som bol ešte vo výrobe, v tom sklade železa, v Ružomberku, tak niektorí kňazi nám vyčítali, že sa nám nechce ísť do pastorácie. A z hovorím ja viem toľko že nemáme ísť, aj pán biskup hovoril zo začiatku, že ešte nemáme ísť do pastorácie. Ale keď už tak do mňa dorážali títo niektorí kňazi, že majú veľa roboty v pastorácii, tak som na išiel jeden môj spolúrac do Senohrab a tak som mu jemu teda dal som mu list adresovaný pánu biskupovi Vojtašákovi, aby povedal či či mám ísť do pastorácie alebo nie. A on mi napísal krásny krásny, by som povedal taký hľad do smer že čo robiť. Napíšte na biskupský úrad som kňazom vysvätený pre služby v spišskej diecéze a preto sa hlásim do znova do nich. (Do služby.) Do služby. No a na základe toho som potom dostal k dispozícii dos do Nižných Ružbách. Takže vlastne som postupoval som podľa intencií a podľa úprav svojho biskupa vojta (Vojtašáka) pána Vojtašáka.

 

Moderátor

Viete niečo aj o jeho nariadeniach z Děčína voči iným osobám?

 

Bernard Pánči

To presne neviem, ale ako som sa dočítal v tej knihe Sila viery, sila pravdy viem, že mnohých i písomne aj ústne usmerňoval. I kňazov, i laikov.

 

Moderátor

Dostali ste aj vy od neho nejaké plné moci od Vojtašáka?

 

Bernard Pánči

Presne som nedostal, ale ale dostali to druhí ale som sa podľa toho držal.

 

Moderátor

Aký postoj ste mali voči Šeferovi?

 

Bernard Pánči

 Nuž tak taký ako že vv v najväčšej núdzi je vlastne zas zastupuje pána biskupa Vojtašáka. (A ako ?) Za to bol však taká ťažká situácia.

 

Moderátor

A ako sa on naňho díval Vojtašák?

 

Bernard Pánči

No presne neviem, nechcem nechcem akosi teda ani povedať ani proti ani ani ani prísne chvály.

 

Moderátor

Ako ste vnímali pokusy o zakladanie jer jednotných roľníckych družstiev už v Rabči?

 

Bernard Pánči

No práve pre toto sme boli súdení. Pre pre družstvá, pre čéesem a pre Pioniera. To nám vyčítali pri aj pri vyšetrovaní a veľmi pekne o tom sa vyslovil monsignore Trstenský, keď mal tú hlavnú reč pri našom súde, keď hovoríl že počas prenasledovaní kresťanstva boli také výčitky kresťanov, že keď sa vylial Tiber, rieka Tiber alebo boli nejaké ohne al alebo iné všelijaké katastrofy, všetko sa to pripisovalo na vrub kresťanom. Vylial sa Tiber, kto je na vine? Kresťania. Prišiel oheň, kto je na vine? Kresťania. A preto ku levom s nimi. A to isté bolo aj u nás. Nefunguje družstvo? Kto je na vine? Farári. Nefunguje čéesem, nefunguje ty Pionier, kto je na vine? Zase farári. Oni vyšetrovali aj keď som ja bol vo väzení, vyšetrovali aj mojich žiakov a tak sa pýtali, že že vás navádzal pán kaplán aby ste vystúpili z Pioniera? Nie, ale povedali aby sme boli Kristovi pionieri a vtedy mi eštebák povedal ja vám dám Kristového pioniera, zúril.

 

Moderátor

Čo ste radili veriacim, ako sa správať pri plnení kontingentov?

 

Bernard Pánči

Tak ja som aj pri vyšetrovaní povedal keby tie kontingenty boli spravodlivé, a že by s primerané ceny dávali, že by ľudia z s väčším alebo s väčšou ochotou pracovali aj tie kontingenty dávali.

 

Moderátor

Boli ste nútení niečo z kazateľníc vyhlasovať?

 

Bernard Pánči

To sa už nepamätám, ale snažili sme sa tak žiť lojálne.

 

Moderátor

Ako ste vnímali výchovu mládeže v organizáciách čéesem a pionierskych organizáciách?

 

Bernard Pánči

Tak trpel som to, ale snažil som sa pritom ešte všet všetkým tým i i mladistvým aj žiakom vštepovať aby nestratili vieru a naopak, aby si ju posilňovali čítaním kresťanským a dochádzaním na bohoslužby.

 

Moderátor

Bolo kňazom možné byť v čéesem?

 

Bernard Pánči

 To si nepamätám. Nepamätám sa.

 

Moderátor

Platila exkomunikácia, ktorá sa týkala komunistov aj funkcionárov čéesem?

 

Bernard Pánči

To tiež neviem presne.

 

Moderátor

Ako ste sa pozerali na udalosti v Maďarsku tisícdeväťstopäťdesiatšesť?

 

Bernard Pánči

Pre tieto udalosti, za to, že som sa k nim zá teda vyslovil že s že mám kladný postoj k nim, tak to mi pripisovali na vrub paragrafu velezrady. Som povedal, keď je sloboda tak keď si to Maďari chceli tak prosim. j Ja som bol za slobodu.

 

Moderátor

Vkladali ste svoje nádeje ohľadom budúcnosti Slovenska do nejakej poddunajskej federácie?

 

Bernard Pánči

Tak aj preto sme boli vyšterovaní a ja som síce nikdy predtým v takej federácii nebol, len som sa dozvedel z iných zápisníc, že sa niečo také deje. Do to som K tomu som sa nevyjadroval ani kladne ani ani negatívne, jedine k tým maďarským udalostiam, som bol mal kladný postoj.

 

Moderátor

Aký ste mali postoj alebo pohľad na postavenie gréckokatolíkov? Podporovali ste ich nejako?

 

Bernard Pánči

No tak áno. Možnože aj preto som bol zavretý, lebo jeden kňaz, ktorý bol vo výrobe a sa s stretol s kňazmi, ktorí boli odsunutí do západných Čiech, mali tam málo intencií, tak ma prosili, aby som im posielal na sväté omše. Ja som to robil a predstavte si mne potom pri vyšetrovaní bol to ako mimopolitický teda bod mi narátali, že som asi osemdesiat, vyše osemdesiattisíc že som spreneveril peňazí štátu. A to boli peniaze, ktoré som ja posielal pravidelne jednému grékovi gréckokatolíckemu kňazovi, s ktorý bol so mnou aj sú súdený. Takže toto toto mi aj najdlhšie tento paragraf alebo tento bod mi mi rehabilitáciu zastavoval. Ale potom nakoniec to už potom mi priznali.

 

Moderátor

Ako ste videli postavenie gréckokatolíkov?

 

Bernard Pánči

No tak ja som ich ľutoval, pretože nemali štát nemal žiaden podklad na to, aby ich likvidoval. To bola to bola krivda (krivda) pre gréckokatolíkov.

 

Moderátor

Nakoľko bolo možné sa inšpirovať vo vašej práci počúvaním vatikánskeho rozhlasu?

 

Bernard Pánči

No tak toto nás držalo v takej v takej silnej mienke a že sme cítili spolu s cirkvou.

 

Moderátor

Ako ste sa stavali voči zákonom, ktoré prijímali komunisti?

 

Bernard Pánči

No tak som ich len trpel. Nebojoval som proti nim, ale trpel.

 

Moderátor

Mohli by ste nám porozprávať aké ste mali možnosti stretávať sa kňazi, ktorí ste boli verní Vojtašákovi? Pri akých príležitostiach?

 

Bernard Pánči

Tak väčšinou pri slávnosti menín, narodenín, a z toho vlastne urobili zz z nás takú protištátnu organizáciu.

 

Moderátor

Boli ste sledovaní?

 

Bernard Pánči

No tak pravdepodobne, lebo lebo k keby sme neboli sledovaní, tak by nás oni neboli zavreli.

 

Moderátor

Ako sa dalo v tej dobe vzájomne si dôverovať?

 

Bernard Pánči

No tak s poznali sme sa už z mlada, napríklad z bohosloveckých čias, tak na základe toho sme teda ďalej pokračovali.

 

Moderátor

Ako ste sa pozerali na vlasteneckých kňazov?

 

Bernard Pánči

Tak vlasteneckí kňazi nuž sme ich tiež len trpeli.

 

Moderátor

Akú úlohu podľa vás zohrala v tomto čase sviatosť pokánia pri výchove mládeže? Bola to jedna z posledných možností, kde sa dal ovplyvniť vývoj budúcej generácie?

 

Bernard Pánči

Tak keď som bol v Rabči, tak tam pekne chodila aj mládež nielen na veľké sviatky, ale aj na prvé piatky.

 

Moderátor

Môžete nám porozprávať zo života farnosti v Rabči? Tak z širšie?

 

Bernard Pánči

Tak tam to sme mali tiež také menšie krúžky, to tiež mi vy zazlievali aj boli vyšetrovaní tí, ktorých to tí v tých v tých krúžkoch. No ale tak nebolo to tak v takom rozsahu ako napríklad keď som bol v Námestovskej farnosti. Tam vtedy ešte nebolo také prísne, lebo čím to išlo ďalej dopredu, tým bolo to prísnejšie.

 

Moderátor

Vnímali ste zmeny vo vyučovaní náboženstva detí?

 

Bernard Pánči

 No tak v Rabči chodili prav prakticky vlastne už všetky deti, lebo to boli také dobre nábožensky založené rodiny. Tak sa tam dalo pekne účinkovať a to mi vlastne aj vynieslo to meno fanatik. Ešte by som chcel porozprávať o tom, ako sme s monsignorom Trstenským sa odvolali a z zo Žiliny nám namerali sedemdesiattri rokov, celej skupine. Ja som dostal vtedy trinásť rokov a moja mamička, keď bola na tom súde, ta po tom pojednávaní poslednom pred eštebákom ma tak veľmi povzbudila, podala mi ruku a hovorí syn môj, gratulujem ti k tým trinástim rokom. To neni večnosť, to vydržíš. To bola taká injekcia pre mňa, že ma to držalo cez celé väzenie. No my sme sa odvolali na do Prahy s monignorom Tr za celú skupinu a nebanujem, že sme tam šli, lebo sa nám podarilo teda vymôcť zníž teda zmenu paragrafu a zmenu trestu. Veľmi pekne, keď mal posledné slovo monsignore Trstenský, veľmi pekne a vtipne sa hájil. Hovorí medzi iným keď sme na Pankráci od augusta do októbra čakali na odvolací súd, tak sa mi dostali do rúk noviny. A tam som sa dočítil dos dočítal, že istá skupina amerických komunistov bola odsúdená za svoju činnosť na päť rokov. Po päť rokov dostali všetci a oni sa odvolali na vyššiu inštanciu, akoby na náš Krajský súd a to s tým odôvodnením, že my sme nič nerobili proti zásadám a proti zákonom demokratického zriadenia Spojených štátov, my sme len hlásali marxistickú ideológiu. A keďže nám sloboda prejavu zaručená, tak sme nič nerobili proti základom toho štátu. A súd to zvážil a týchto komunistov oslobodil. A monsignore Trstenský to aplikoval na naše pomery, hovorí my sme nič nerobili proti zákonom ľudovodemokratického zriadenia, keď sme dačo robili, tak sme len hlásali Kristovu ideológiu, ale nič viac. A preto sa nebojte, slávny senát nás aj oslobodiť, keď americký sa nebál oslobodiť komunistov. No síce nás (vtipné) neoslo ale aspoň polovica nám spadla. Ja zas som mal, keď som mal právo posledného slova, som sa takto hájil. Najprv som im dal incens, teda ok okiadzil som ich tak morálne a to tak, že som hovoril slávny senát, uvedomujem si monsignorovi Trstenskom som mal ja obhajobu posledné slovo, ktoré som povedal takto. Najprv som im dal incens a povedal som uvedomujem si, že stojím pred najvyšším fórom spravodlivosti v našej republike. A preto slávny senát uvážte mi ešte berte na vedomie ešte tieto dvoje dva body. Žilina ma odsúdila na trinásť rokov, vraj za velezradu, s skoro ani neviem, čo to velezrada je. Ale keby to bola pravda, bola by to viac ako velezrada bola by to otcozrada, pretože by som vlastne zradil otca, ktorý išiel dobrovoľne zz zverbovaný Štefánikom a Masarykom v Spojených štátoch išiel dole do francúzskych légií, aby tam bojoval za slobodu našej vlasti. Tam bol dokonca aj zz zranený, zasypaný šrapnelom, takže už sa dusil a prišiel už domov ako invalid. To invalidné ani nedostával, iba monsignore otec národa, náš farár, Andrej Hlinka mu to asi po desiatich rokoch znova vybavil. Ale ja sa neodvolávam len na zásluhy otcove, ale mám aj svoje. Lebo tu v tomto meste som podvihnite tu v tomto meste zastavím? (pokračujte) tu v tomto meste som bol niekoľkokrát odmenený za pracovné výkony sám za seba i za (môžme) neodvolávam sa však len na otcove zásluhy, ale mám aj svoje. Lebo tu v tomto meste, v Prahe a v okolí, som pracoval na vojenských stavbách aj s ostatnými svojimi spolubratmi na skoro na dvesto percent a takto som bol aj viackrát odmenený za za výkony. A keď som odchádzal z vojny, tak mi velitelia povedali, aby som takú pracovnú morálku medzi veriacimi šíril, akú som mal ja. Robil som to, a predsa ma zavreli. Verím však, že pravda zvíťazí. Teraz ak chcete, môžem ešte povedať svoj zážitok vtedy keď keď som už bol bol v pevnej väznici, keď som prišiel z Najvyššieho súdu, tisícdeväťstopäťdesiatosem, asi začiatkom decembra, do pevnej väznice vo Vodiciach, tak asi po mesiaci som bol z som bol poslaný s niekoľkými ešte dvoma väzňami do kuchyne, aby som umýval väzens šálky pre asi pre dvetisíc väzňov. Od tretej do šiestej nám to trvalo. Dali nám takú veľmi milú večeru, pohádku mládí, čiže detskú krupicu, ja som si na nej pochutnal, ale potom prišlo také milé pokušenie. Jeden z z z kuchárov, ktorý ma poznal, to bol zástupca hlavného kuchára a ten halvný kuchár to bol chuligán, t to bol Slovák a ten ma poznal, že som kňaz a chcel si ma pouctiť, a preto mi doniesol jednu dávku bravčového mäsa, česky vepřoví, tak lebo to už chystali, to bolo v sobotu, chystali na budúcu nedeľu už kuchári nedeľný obed, tak mi doniesol asi pol šálky toho bravčového. No, ja som povedal ďakujem pekne, nie som hladný, ale nechcel som uraziť, a preto ss som sa pýtal, či to môžem pos vziať aj pre svojich spolubratov na celu. On mi povedal, opýtam sa hlavného. Hlavného sa opýtal a ten dal povolenie, tak som to smelo vzal do jednej šálky to to mäso, to bravčové a do druhej čaj. A keď sme vychádzali z kuchyne do cely, tak nás viedol jeden taký bohužiaľ tak zlo taký prepáčte, mám s slabú pamäť, taký ne neinteligentný a taký zlomyseľný bachar, ktorého volali vú z úlmú. A keď ma púšťal do cely, toho bývalého karteziánskeho kláštora, tak videl, že niečo nesiem, sa ma pýta čo tu máte? Ja hovorím odpadky z jedla. A on hneď povedal rozsudok. Vy ste to ukradli. Ja som povedal majte rozum, ale on to vzal, najmä tú šálku s mäsom a letel na hlavného kuchára, sa ho pýtal, či to dal povolenie, on sa zľakol, ten kuchár a poprel. Poprel to ňň napísal na to napísal ten bachar raportný lístok hore na veliteľstvo, vezeň tridsaťdeväť šesťdesiatšesť ukradol väčšie množstvo mäsa. Keď sa to dozvedeli spoluväzňovia, tak povedali tak väčšie množstvo mäsa, to je tak pol vagóna. No. Keď som na druhý deň išiel na ten raport, tak sa ma pýtal veliteľ, náčelník tak ako to bolo? Ja som to nechcel rozťahovať, povedal som pokladal som to za odpad a preto som to dal som to niesol kamarátom na na celu. A on mi len toľko povedal decentní korekcia, hláste odchod. Ja som do tej korekcie šiel asi o týždeň, vtedy som si urobil duchovné cvičenia v tej korekcii, lenže to malo následky potom ešte o dva roky, pretože keď prišla amnestia, ja som amnestiu nedostal a to práve pre toto, že som mal ten priestupok, hoci teda bol nespravodlivý. Ešte som musel sedieť dva roky. Asi o týždeň išiel som do korekcie na desať dní, tam som si urobil duchovné cvičenia a myslel som si, že je to v poriadku, aj ked’ som musel platiť za každý deň chladu a hladu dvadsaťosem korún z konta. Ale keď prišla amnestia, v tisícdeväťstošesťdesiat, deviateho mája, ja som tú amnestiu nedostal, hoci všetci moji komplici aj tí, ktorí už boli druhý alebo tretí raz trestaný, išli na slobodu. Ja som ju nedostal a keď som sa potom informoval svojho súdu do v Banskej Bystrici prečo som nedostal, tak mi odpovedali pretože som bol sústavne kázensky trestaný. No ale som sa mohol odvolať ešte na Najvyšší súd a tam mi odpovedali že ak ste boli len raz kázensky trestaný, tak vám amnestia patrí, ale dáme to prešetriť. A dali to prešetriť capovi a cap teda ústav našiel ešte pre o okrem tých toho hriechu takzvaného ešte dva hriechy. Ničí ústavné šatstvo a má úplne negatívny postoj k práci. A toto ma najviac urazilo, pretože v pétépé som bol odmenený za prá za výsledky a teraz mi hovoria negatívny postoj k práci. Ja viem, kedy to bolo. Oni nasadili na mňa taký kontrolór mladých bacharov, aby aby ma sledovali a keď prišli noví prírastkovia, napríklad rehoľníci, v tom roku, v šesťdesiatom teda k nám, ja som im chcel ukázať techniku práce ako sa leštia

<Event desc=S***S type=SpronounceS extent=SinstantaneousS>

 ovesky, bol som tam najviac desať minút. Ten bachar neprišiel sa pozrieť prečo som tam odišiel, ale jednoducho urobil rozsudok. Ničí ústavné šatstvo a má úplne negatívny postoj k práci. Toto ma tak urazilo, že keby som nemal viery, tak vraždím aj seba aj ich. Ale našťastie že som veril v Krista ukrižovaného, tak toto ma zachránilo. A ale potom, postupne, ma hnev už opúšťal, pretože z celej republiky boli stiahnutí do nášho väzenia, do Valdíc, tí takzvaní najväčší hriešnici, to znamená biskupi, vedúci týchto reholí provinciáli a tak ďalej a medzi nimi prišiel aj môj bývalý profesor doktor Ladislav Hanus a taký pán biskup Vladis Otčenášek a alebo taký , teológ doktor Jozef Zvěřina. Ja som si u nich urobil ešte postgraduálne štúdium. Teda chodil som k nim na prednášky za dva roky, takže som sa dostal s nimi v tom deväť šesťdesiatom druhom roku na slobodu. Takže som videl, že to zlo, ktoré mi zapríčinil ten bachar a ten a ten chuligán, ktorý zz ten sa zzz zo strachu poprel pravdu, tak vlastne mi to ešte pomohlo, lebo lebo ozaj každé zlo, najmä podľa našej viery, je na niečo dobré. Konečne najväčšie zlo znášal náš Spasiteľ Ježiš Kristus, ktorý bol najnevinnejší a najviac trpel a toto ma držalo. Takto sa ide ku hviezdam. Sic itur ad astra. Preto nech je Pán Boh za všetko pochválený. Amen. Stačí?

 

Moderátor

Mali ste na seba nasadených nejakých bonzákov?

 

Bernard Pánči

Tak vo vyšetrovačke.

 

Moderátor

V čom boli nebezpeční?

 

Bernard Pánči

No tak že každé slovo sledovali. Človek sa potom dostal do do takých ťažkých situácií najmä pri vyšetrovaní. To mal ešte horšie to mal pán biskup Vojtašák, ktorý pre ktorého na ktorého nasadili aj p počas trestu nasadili takých najhorších ľudí, ktorí, takých ozaj chuligánov, ktorí mu strpčovali život. My, ktorí sme boli obyčajní kňazi, my sme také také strašné (príkoria) príkoria nemali. Takže keď to porovnám ss s otcom biskupom a svojim, takže ja som ešte málo trpel.

 

Moderátor

Používali fyzické násilie proti vám?

 

Bernard Pánči

Teda vo väzení nie, len práveže boli tie filcungy, ktorých mal otec Vojtašák ešte omnoho viac ako my. To To bolo nepríjemné, no ale celokovo bolo dobre, že som bol s mnohými známymi, s ktorými tt s ktorými sa jeden druhého sa povzbudzovali, aj modlili sme sa spolu to bolo by som povedal to bola výhoda oproti iným väzeniam, lebo my sme mali skoro kláštorný život. Tam boli väčšinou kňazi, dokonca biskupi, tam bol aj pán kardinál Korec, bol tam aj boli tam rehoľníci, napríklad taký páter Formánek, jezuita, u ktorého som si urobil veľké ignaciánske exercície. A to bolo dobre, že sme, hoci tajne, ale mohli sme slúžiť svätú omšu, a to nás držalo. A drža chodili k k nám aj

<Event desc=S***S type=SpronounceS extent=SinstantaneousS>

 na sväté prijímanie, kto s Kristom žil a kto sa modlil, tak ten si nezúfal. Ale boli takí, ktorí neviem či to boli katolíci či nie, ktorí si zobrali život, len čo ja viem, počas tých štyroch rokov čo som tam bol, asi šestnásť ľudí. Ale na vine boli eštebácí, pretože tí nahuckali alebo nabaláchali, naklamali ich manželky na slobode, že váš manžel sa už nevráti, váš manžel už tam ostane. Vy ste slobodná, vy sa môžete znovu vydať, no a oni tomu uverili, vydali sa a keď sa to ten dotyčný manžel dozvedel, okľukou nejak, že manželka sa vydala, tak s nevidel iné riešenie, len si zobrať život. To boli tie najtragickejšie prípady. Jeden dokonca si zobral život v deň amnestie tisícdeväťstošesťdesiat, prišli mu oznámiť, že sa na neho amnestia vs vs vzťahuje a on si myslel že to len pre takých mesiačkárov bude amnestia, lebo mal sedieť zo dvadsať rokov, a keď mu to prišli oznámiť, že má že amnestia sa vzťahuje na neho, tak už ho našli s stečeného z krvi. Si prerezal žily žiletkou. To boli ozaj také smutné prípady. Ja chvalabohu ďakujem pánu bohu za dar viery, lebo tá nás držala. Ozaj, tým, ktorí veria, a ktorí milujú pána Boha, všetky veci pomáhajú k dobrému, ako hovorí svätý Pavol apoštol.

 

Moderátor

Ako sa vám darilo robiť tú tajnú omšu? Môžete nám to popísať?

 

Bernard Pánči

Robili sme to tak, že najistejšie bolo pred budíčkom, vtedy keď bolo ticho. A niekedy sa sa to dalo robiť pri práci, keď sme brúsili sklo, keď som leštil, tak ja som na jednej strane, vedľa mňa bol dobrý priateľ, dosť dobre sme sa počuli, ten mi dokonca aj miništroval. A víno sme si robili zo dobre bolo, že nám poslali v balíkoch sušené hrozienka, tie sme dali napríklad večer do vody a to hrozienko si nabralo toľko vody, koľko bolo treba, takže ono na druhý deň už bol normálne čerstvé hrozno, a to stačilo je jeden ten kúsok stačilo na jednu svätú omšu. Tá jedna bobuľka. A hovorím, toto nás držalo. Aj ruženec sme sa modlili, breviár sme sa nemohli modliť, lebo tam s nám to držali v sklade. No ale za daných okolností aj ruženec zastupoval breviár. Aj teraz napríklad pre s pre kňazov, ktorí nemôžu dobre vidieť, už nemôžu s sa modliť breviár, tak tiež majú, ako náhradu za breviár, ruženec.

 

Moderátor

Ešte si spomínate na nejakú zaujímavú udalosť z väznice?

 

Bernard Pánči

 Tak ešte ani nie z väznice, ale ešte z pétépé a to už bolo tak by som povedal ako taký úvod do do väzenia, keď sme vlas mali prehliadku bandaliérov a tak dlho nechodil ten poddôstojník, ktorý mal to kontrolovať. No tak ja som sa modlil ruženec a jeden poddôstojník ma zbadal, že hýbem perami, tak mi vyčítal. Panči, vy sa tu modlíte? A hovorím je to niečo protištátneho? Tak je to aj v modlitbe je dačo z zlého? Veď sa aj za vás modlím. No ale to vyčítali napríklad aj aj vo väzeniach, niektorí bachari boli takí zlí, že nevedeli vydržať keď niekoho videli modliť sa. Ešte niečo?

 

Moderátor

Aký psychický nátlak s ste pociťovali? Tak alebo ponižovanie.

 

Bernard Pánči

Tak ponižovanie, to sme už zažili aj v pétété. Napríklad jeden politický pracovník volali on sa volal Vlček a my sme ho volali vlčisko, ten raz na takej sch na no na takej schôdzke povedal čo myslíte, že vám tie vaše svätosti pomôžu? A jeden kňaz, taký dobrý, moravský, vstal a hovorí pán súdruh nadporučík nepracujeme vám tak ako si žiadate? Neplníme normy? Dokonca aj nadnormu robíme. Tak potom už potom ho sti sstí stíšil a už sa viac teda nedžubal do nás. Ja som mal jeden prípad taký aj čo sa týka svätej omše, tam práve s tým Vlčkom my sme tiež tam tajne slúžili svätú omšu v pétépé. A bolo treba to nejaké veci tam také prílohy ku kalíšku, to sme mali také malé kalíšky a mojej sestre som napísal, že istí moji kolegovia, saleziáni, potrebujú tiež tie súpravky ku tým kalíškom. No tak ja som to napísal, ona to poslala vo vrecovke a ten nadporučík to našiel to teda otvoril a dal si ma zavolať, ja som našťastie bol vtedy chorý, tak prišiel s tým a hovorí tak prísne tuná Panči, je to váš balík? Ja hovorím, ak je tam adresa moja, tak asi je môj. Tak rozbaľte to. Rozbalím a ma pýtajú sa, keď videli tie také pekné veci, teda tie súpravky ku kalichu, načo pak vám je to? Ja hovorím na čistenie. Na aké pak čistenie? A hneď ma pristú pritlačil k stene tak duchovne, neslúžite vy tu omšu? Ja vravím, súdruh nadporučík, je to tak pekné, že to môže byť aj k omši. Ale je to nie pre mňa. Tak som to tak zať za zať, lebo nebolo to pre mňa, lebo som to mal pre druhých, pre saleziánov. Tak tak som sa tak vylomil. A hneď mi potom povedal tak to z okamžite zbaľte a pošlite preč. Ja som to zbalil a poslal som to pánu kaplánovi do Ružomberka, ale bez komentára. Prijmi to ako dar k meninám bol volal sa Jozef. A on keď som som si povedal, keď prídem na dovolenku, tak mu to vysvetlím. A keď som prišiel, tak sa pýtam Jozef, už je nebohý, dostal si môj balík? Dostal ale prosím ťa načo mi je to? Tak sa pýtaš, ja hovorím, ako sa ma pýtal ten nadporučík načo pak vám je to? Tak už tam to už to voňalo väzením. Už tam v pétépé. No ale hovorím ja nebanujem, že som bol aj v pétépé, lebo sme museli sme mohli komunistom ukázať, že sa nevieme len modliť, kázať, ale že vieme aj makať. Takže malo to malo to taký dosť dobrý dopad. Takisto aj vo väzení niektorí bachari neboli takí ako ten, čo som spomínal, ten vúl z ulvu, niektorí boli takí ľudskí, takže s nimi sa dalo vychádzať. Jednému českému kňazovi povedal jeden bachar Vít, tak sa volal, Vít, Václav Vít, málo robíte. Pôjdete do korekcie. A on zložil loďku a povedal ako ráčite myslieť, pán veliteľ. Takže máme aj iné príklady. To ho tak odzbrojilo, že začal chytať vzduch. Len toľko ss sa zmohol povedať, no len len len sa snažte. A nešiel do korekcie. To bolo veľmi pekné. A keď keď sme odchádzali, s tým, čo som spomínal, s rodákom zz zo Šuňavy, s tým Štefanom Šmálikom, tak mi tento dotyčný b bachar, Skrbek sa volal, hovorí veľmi pekne, to sa mi veľmi páčilo, tu sa nehovorí dovidenia, znamená (dovidenia) že sa nemáme vrátiť. Takže bol hovorím i tam boli rozličnéroz povahy. Aj medzi väzňami, aj medzi bacharmi. Niektorí boli slušní, niektorí nie. (Aj s) Keď sme raz ma išli na brigádu, tak mi nám hovorili myslím, že ste ľuďia. A keď nie ste ľudia, tak neviem čo ste. Tak boli tam hovorím aj také vtipné niektoré prípady.

 

Moderátor

Aj ste priviedli niekoho ku viere vo väznici?

 

Bernard Pánči

 Tak boli tam také prípady. Nie ani ja, ale druhí kňazi. Neviem či to bolo v pétépé alebo vo väzení. to už sa nepamätám presne. Ale keď sme prišli z toho väzenia, tak napísal tomu kňazovi ten dotyčný, ktorý sa obrátil, pozdravuje ťa ťa Slávek, ktorý už poldruha roka je trpený v cirkvi do ktorého sa dostal teda mys myslím ktorú poznal vo väzení alebo v pétépé. Takže nielen svoje z tieto skúsenosti mám, ale aj skúsenosti druhých. Nuž ale to patrí všetko k celosti cirkvi.

 

Moderátor

Mali ste možnosť pristupovať k sviatosti pokánia vo väznici?

 

Bernard Pánči

Áno, to keď sme mali slúžiť sväté omše, aj spovedali sme sa, pravidelne.

 

Moderátor

A museli ste to robiť tajne?

 

Bernard Pánči

Tak isteže, to to sa hovorilo to sa to s ke sme išli na prechádzky, vo forme rozhovorov. Však svätá omša je vlastne rozhovor či svätá spoveď. To to ň (kedy?) nebolo tak ťažkého. (odhalili vás?) Ťažšie bolo slúžiť svätú omšu.

 

Moderátor

Či vás aj odhalili niekedy ako sa správali, keď na to prišli? (bohužiaľ)

 

Bernard Pánči

Keď bol filcung áno mne sa to raz stalo tak mi tak mi tak mi sviatosť raz zbavili, lebo som nečakal ten a nevedel som, že ho mám schovaný tú sviatosť pri sebe. Keby som bol vedel, bol by som to prehltol. Také boli tam hovorím také nečakané príhody, no ale už som dúfal, že nám to Pán Boh odpustí, keď my sme to nechceli.

 

Moderátor

Ešte by ste niečo z väzenia alebo môžeme pokračovať ďalej ako ste vyšli z väzenia von, ako ste sa zaradili do spoločnosti?

 

Bernard Pánči

No tak som bol rád, že že nie len ja, ale aj rodičia boli radi, aj súrodenci, ž že som sa dostal na slobodu. No ale aj výroba bola veľmi potrebná, to hovorí aj monsignore Trstenský, aj pán biskup Vojtašák, kňaz je všade potrebný, dobrý kňaz. Nie len v pastorácii, ale aj vo výrobe, aj vo väzení, aj na vojne. Takže ozaj nech je Pán Boh za všetko pochválený.

 

Moderátor

Chceli ste ísť z väzenia do pastorácie alebo byť mimo pastorácie?

 

Bernard Pánči

Tak ja som ako hovorí náš pán biskup, aj písal mi, tak s sme vysvätili tú službu k pastorácii no ale keď sa nedalo, tak sme boli aj vo výrobe. To som aj spomínal ten prípad, že som pánu biskupovi do Senohrad práve dal túto otázku, či ostať ešte vo výrobe či nie. Ale už bola taká situácia, že kňazov bolo v pastorácii málo, tak mi napísal, že teda aby som sa hlásil aj Šeferovi. Na čo som sa aj hlásil a potom som sa dostal potom pri hlásení, som sa dostal do práve do tých Nižných Ružbách. No a to bola tiež krásna práca, lebo som sa nie len domácim mohol venovať, ale aj pacientom z celej republiky. Za tých dvadsaťjeden rokov, čo som bol čo som bol v Ružbachoch, tak sa vystriedalo stovky pacientov. Niektorí boli veriaci, niektorí neveriaci a no práve keď ste ma pýtali, že že či nijak k konverzujem, jedna učiteľka prišla tam neveriaca viedla aj ateistický krúžok a keď chodila so so svojimi spolupacientkami najprv išla vábila ostatných, aby išli na na túto na tanečnú zábavu, tak druhá povedala ja idem radšej do kostola. A tá učiteľka bola zvedavá, že ako to vyzerá v kostole, tak išla do kostola a začala tam chodiť a tam prežila svoju konverziu. Takže ozaj všade všade sa dá krásne pracovať.

 

Moderátor

Myslíte boli ste sledovaní eštébé v Nižných Ružbachoch? (Prosím?) Či ste boli sledovaní štátnou bezpečnosťou v Ružbachoch.

 

Bernard Pánči

V Ružbachoch no ani ani neviem, lebo nemal som nejaké ťažkosti už potom keď som prišiel z z z tohto, z výroby a z väzenia, už už to bolo dosť také utíchajúce. Potom prišiel Dubček, tak potom sa už ľahšie dýchalo.

 

Moderátor

Zúčastnili ste sa diela koncilovej obnovy?

 

Bernard Pánči

Áno, to som chodil, to som chodil. Bol som aj v Prahe, aj v Olom, na Velehrade. To bolo pekné.

 

Moderátor

Ako ste prežívali toto obdobie?

 

Bernard Pánči

No tak veľmi som si vydýchol a sme si povedali, keď najmä keď už prišiel rok osemdesiaty deviaty, vtedy ten jeden teológ český, doktor Jozef Zvěřina, vystupoval spolu s pánom prezidentom Havlom, aj s Dubčekom na leteckej pláni na ten no vtedy keď boli (pri zhromaždeniach) keď mali možnosť hovoriť, tak ten doktor Jozef Zvěřina mal prejav taký krásny, že keď som ho počúval doma, tak som mu zatlieskal. Povedal medzi iným túto vetu. Sedel som šestnásť rokov, ale sa nesťažujem, lebo všetko to, čím som prešiel, som obetoval pre túto chvíľu. Tak som mu zatlieskal. Tak je. Teba najprv trpieť a potom čakať vavríny. Ešte niečo máte takého zvláštneho?

 

Moderátor

Doktora Pôbiša, zo Starej Ľubovne

 

Bernard Pánči

som veľmi dobre poznal. On bol prvý lekár, ktorý ma vyšetroval, ošetroval na Pankráci. Vtedy, keď sme čakali, s s monsignorom Trstenským sme čakali na odvolačku. A potom, keď som prišiel na slobodu, tak som sa s ním stretol mnoho mnoho ráz, či už v Poprade, úradne v nemocnici, alebo v Spišskej Starej Vsi, v Spišskej Starej Ľubovni, v Starej Ľubovni a vtedy ja som chodil k nim a oni chodili zas ku mne. Veľmi dobrý, bol som mu aj na pohrebe. A vy ho poznáte?

 

Moderátor

ako laika, (nó) ako laika áno

 

Bernard Pánči

To bol ozaj nu pras pracovníka todickej akcie. Veď ten bol s pre Kalokoviča zavretý. Myslím s doktorom Najvirtom. No to bol tiež on mal veľmi krásne heslo, ten doktor Najvrit, že dobrom premáhať zlo. A to je moje heslo.

 

Moderátor

Ako ste prijali voľbu Karola Wojtylu za pápeža?

 

Bernard Pánči

No tak so všetkými so ctený so všet so všetkou dobrou dobrou vôľou, teda už už to, že je Slovan a sused a dokonca Goral, tak že ozaj skutočne to je nádhera.

 

Moderátor

Mohli ste ísť do Poľska? Do zahraničia?

 

Bernard Pánči

Áno, (tam kde on) z z Ružbách som chodil do Poľska.

 

Moderátor

Aj na jeho návštevy v Poľsku ste boli?

 

Bernard Pánči

 Na jeho návštevy som nebol, ale ale som sa stretol s ním, keď som mal zlaté kňazské jubileum, v deväťdesiatom šiestom, aj s monsignorom Klučárom tuná, s mojim spolužiakom sme boli v Ríme, lebo aj on mal v tom istom roku päťdesiate výročie kňazstva. Tak sme to tam oslávili. Tuná ho mám aj na obrázku, pozrite sa. A teraz on chudák leží, trpiaci, ale myslím, že aj teraz pomáha cirkvi tým, že trpí. Lebo utrpenie to je sila. Ja keď som prišiel z väzenia, som si dal z záväzok, že sa denne budem modliť krížovú cestu. A to je veľká a silná injekcia, to ma drží. Môžete to zamerať.

 

Moderátor

Máte ju v izbe na strope. (áno)

 

Bernard Pánči

Tým, (akú úlohu) ktorí milujú Boha, všetko pomáha k dobrému.

 

Moderátor

Akú úlohu zohrali podľa vás levočské púte v obrodzovaní sa kresťanov počas komunizmu?

 

Bernard Pánči

Tak levočské p púte boli ozaj veľmi veľmi by som povedal také aktuálne, veľmi povzbudzujúce, to držalo všetkých i kňazov i i veriacich. Aj ja teraz sedím, každý každú prvú sobotu na levočskú horu. Jednak i prosiť, ale aj ďakovať, že predsa je len lepšie ako bolo.

 

Moderátor

Čo znamenal pre vieru na Slovensku Velehrad tisícdeväťstoosemdesiatpäť?

 

Bernard Pánči

No to som bol tam. To bolo my sme boli len kňazi, ale potom bolo ešte raz stretnutie, a tam vypískali tam toho (Klusáka) Klusáka, (ministra) áno, ministra.

 

Moderátor

Aká tam bola atmosféra?

 

Bernard Pánči

Tam to sa už pripravoval rok tisícdeväťstoosemdesiatdeväť. To isté ako ako na Hviezdoslavovom námestí, tá sviečková (sviečková) manifestácia. Takže no aj teraz sa treba modliť, lebo vo svete sú sú všelijaké hnutia, najprv to New age ejdž, to je veľmi nebezpečné, all love wand world religion, že svetové jednotné náboženstvo, to je veľmi nebezpečná myšlienka. Chceli aby aby sa zlikvidovala aj katolícka cirkev a aby aby vošla do tej do tej svetovej cirkvi. A to je to je nonsenz.

 

Moderátor

Rozlišovali ste komunistov aktívnych a pasívnych?

 

Bernard Pánči

 Tak či som tak to t to bolo bežné, že niektorí išli išli tam len čiste formálne, aby sa udržali však, aby mali dostať plat a a tých aktívnych som mnoho nepoznal. Väčšinou to boli tí formálni.

 

Moderátor

Modlili ste sa exorcizmus proti komunizmu?

 

Bernard Pánči

No to nám nariadil ešte v štyridsiatom deviatom náš nebohý otec biskup Ján Vojtašák, aby sme sa ho modlili denne. A dokonca keď som bol vo vyšetrovačke v Žiline, tak mi našli ten text toho toho (tej modlitby) áno, toho exorcizmu a oni si to dali eštebáci si to dali preložiť a tam sa spomína zaprisahám ťa ty ty nešťastný ty pekelný diabol, aby si sa vzdialil, aby si neškodil cirkvi a tak ďalej. A mňa sa pýtali koho ste to mysleli tým diablom? Ja hovorím diabla. Však nás? Ja hovorím ak sa cítite, ja za to nemôžem.

 

Moderátor

Keď zrusi zrušili kňazský seminár v Spišskej Kapitule, ako ste sa stavali k novozriadenému semináru v Bratislave? Bol pre vás dôveryhodný?

 

Bernard Pánči

Tak ja som to vlastne tiež len trpel. Niektorí kňazi boli za to, niektorí nie, už tu bolo ťažké to bolo.

 

Moderátor

Ísť či neísť

 

Bernard Pánči

Áno. Niektorí kňazi teda aj bohoslovci čakali, kým príde povel na pri od pánovi sklovito ako som aj ja čakal vo výrobe, kedy mi povolí, aby som išiel do pastorácie. A tak isto to robili aj tí bohoslovci, ktorí tu začali, vystúpili a potom čakali, kedy im dá povel pán biskup Vojtašák a keď im dal, tak šli. Keď sa už trošku pomery trošku (stabi) umiernili.

 

Moderátor

Pripravovali ste nejaké aktivity na mariánsky rok tisícdeväťstopäťdesiatosem?

 

Bernard Pánči

Tisícdeväťstopäťdesiatosem no tak tá tú aktivitu si nemohol pa pripraviť, lebo ma hneď na začiatku päťdesiateho ôsmeho roku ma zavreli. Trinásteho januára. Asi preto, tak eštebáci vzali trinástku, lebo chceli aby sme upadli do povery, že trinásť je nešťastné číslo. A ja hovorím trinásť Pán Boh pri nás. A moja mama ako som spomínal, mi gratulovala k tej trinástke. To ti gratulujem, to neni večnosť, to vydržíš. A trinásť rokov mi dali, ale potom museli zmierniť. Ja mám trinástku veľmi rád, aj napríklad trinásteho mája sa zjavila Panna Mária deťom keď v tomto sedemnástom roku deťom v Portugalsku a trinásteho februára zomrela aj sestra Lucia. A trinásteho mája bol ranený Svätý Otec tým Turkom. A a odvtedy si Svätý Otec ešte teda Pannu Máriu miloval, ale od tých čias ju ešte viac milujem, lebo mu vlastne pomáhala zachrániť život. Aj keď trpel, ale predsa žije.

 

Moderátor

Čo sa vám podarilo vykonať za komunizmu pre rehoľné sestry?

 

Bernard Pánči

 No tak sme udržiavali toho ducha. Chodil som ich aj navštevovať, keď boli vo výrobe, napríklad v Rumburku, myslím že ko ve veď aj moja sestra bola tam no aj no aj inde ešte sme chodili okrem okrem Čiech. Moja sestra je sama rehoľníčka, no tak tiež bola mimo rehole, žila najmä v tom Rumburku v továrni Velveta, tam som ju bol aj navštíviť. Ešte niečo?

 

Moderátor

O sestre môžete nám porozprávať?

 

Bernard Pánči

Sestra Bernadeta, tá už myslím ako štrnásť alebo pät radostne vstúpila do rehole a ako taká, ako kandidátka, štu študovala učiteľský ústav v Bratislave, u uršulínok, lenže medzi tým ochorela a bola v nemocnici, keď keď boli maturity, tak potom dodatočne dodatočne v jeseni už v civile išla maturovať do Spišskej Novej Vsi no a tam zažila taký prípad. Už medzi tým vstúpila do rehole, už bola zaoblečená, pätnásteho pätnásteho augusta no a keď sa chystala na maturitu, bola v civile a jeden profesor, akosi jej sa sa zapáčil, vlastne ona sa mu zapáčila, tak dokonca chcel si ju vziať, no ale keď sa dozvedel, že je sestra a rehoľná, tak chcel to mať istotu, tak sa opýtala, jej sa pýtal čo to počujem o vás, Pánčiová, že vy ste rehoľnou sestrou? A ona povedala bola som kandidátkou, ale už nie som. To znamená že si mys nech si myslí čo chce. A lebo už bola rehoľnou sestrou. No potom bola dosť často chorá, bola aj na východe učiteľkou, ale veľmi často chorá, a práve táto choroba pomohla jej, nie len jej, ale aj druhým, k tomu, že za založila pred tridsiatimi rokmi založila také združenie chorých, takzvanú Rodinu nepoškvrnenej, to viete. No a a práve dostali aj pápežské schválenie a práve teraz, jedenásteho júna toho roku, budú mať tridsiate výročie z založenia tej tej spoločnosti. A to vy ona vydáva aj časopis Rodina nepoškvrnenej a tam prispievajú aj tí aj tí chorí, tí maródi. Niektorí celé desiatky rokov ležia a s veľkou láskou znášajú tie bolesti, lebo j jeden druhého povzbudzujú, či už písomne, alebo pomocou (telefón) telefónu. No a aj to, že sa stretávajú každý druhý rok na púti v Lurdoch a tam niektorí sú uzdravení, ale nemodlia sa len za to, aby boli uzdravení, ale aby dostali sily a trpezlivosti znášať ďalej tieto bolesti a obetujú to väčšinou za Svätého Otca a za cirkev. Takže to má veľký veľký morálny význam. Ja som bol asi d najmenej dva razy s nimi v v tých Lurdách. Aj na Velehrade som bol s nimi. A teraz sa chystám do toho Martina, toho jedenásteho.

 

Moderátor

Darilo sa vám voči komunistom postupovať formou pasívnej rezistencie?

 

Bernard Pánči

No to bolo aj heslo p pána monsignora Trstenského, ale nie len jeho. Tak darilo sa, ale ani nemal som kedy na tú pasivitu myslieť, lebo ja som stále mal nejaký program. Ja som sa nikdy nenudil. Mne bol ešte vždy krátky čas. Teraz som na dôchodku, ale mi je deň krátky. Ja by som potreboval deň, čo by mal štyridsaťosem hodín. Lebo mal by som pozrite sa na moje knihy tuná do knižnice. Koľko ešte ich nemám prečítaných. No ale už poručeno Bohu, musíme vydržať.

 

Moderátor

Počúvali ste vysielanie Bielej légie?

 

Bernard Pánči

Nie, (a slobodné) bol som s nimi na vojne, aj v base, s tými, ktorí boli v tej Bielej légii, ale nepo ne nestačil som.

 

Moderátor

Slobodnú Európu?

 

Bernard Pánči

No to hej, to hej. Tam bol ten pán s salezián (Kalinka) prosím? (Kalinka) áno, Anton Hlinka.

 

Moderátor

Ako ste vnímali komunistickú katolícku akciu? Ako ste proti nej bojovali?

 

Bernard Pánči

Tak nemohol som sa s ňou s stotožňovať, pretože to bolo všetko pomýlené. Ja som ja som bol v katolíckej akcii ešte predtým, než bola komunistická a pokračoval som v nej a za to ma zavreli. Aj za to. Jedno s druhým.

 

Moderátor

Čiže len zneužili názor (áno). Mali ste v čase neslobody moc generálneho vikára?

 

Bernard Pánči

 Mal som, ale s som ju nechcel veľmi použiť, lebo s ma zavreli.

 

Moderátor

Že nepoužili ste ju?

 

Bernard Pánči

Veľmi ne nedalo sa. Nebolo času.

 

Moderátor

Ako sa biskup Vojtašák pozeral na kňazov, keď žiadali zmenu farnosti?

 

Bernard Pánči

 To neviem, ale isteže nebol nadšený.

 

Moderátor

By to musel vykonať Šéfér, tú zmenu. Vedel biskup Vojtašák ako v diecéze vystupuje kanonik Michna?

 

Bernard Pánči

Neviem, ale bol so mnou vo väzení Michna, ale bol oslobodený.

 

Moderátor

Ako ste hodnotili činnosť pacem in teris?

 

Bernard Pánči

No tak veľmi pochybne. Teda nepáčilo sa mi to.

 

Moderátor

Boli ste boli ste členom ká dvestotridsaťjedna?

 

Bernard Pánči

Neviem čo to je. (nie)

 

Moderátor

Ako ste prijali voľbu komunistu Slováka Husáka za prezidenta? Očakávali ste od toho niečo?

 

Bernard Pánči

Nie, len si spomínam na jeden vtip, keď ešte bol generálnym tajomníkom a v Českých Budejoviciach zahajoval Dožinky, slávnosť, tak začal takto svoj prejav. Chvalabohu, toho roku mali sme dobrú úrodu. A keď to počul jeden straníček, tak bol z toho úplne paf, tak napísal na ÚV KSČ dopyt alebo otázku. Môžeme aj my obyčajní smrteľníci, obyčajní súdružkovia, používať tento výraz chvalabohu? A oni mu odpovedali božechráň. No aspoň dačo no.

 

Moderátor

Ako sa vám darilo zabezpečovať v čase neslobody náboženskú literatúru?

 

Bernard Pánči

 No tak sme niečo aj z Ríma

 

Moderátor

Akými cestami?

 

Bernard Pánči

To už presne neviem, ale občas sme to dostávali. Neviem už presne skrze koho, ale som to rád čítal.

 

Moderátor

Čo ste si už v päťdesiatych rokoch mysleli? Akou cestou sa vydáva film, divadlo?

 

Bernard Pánči

Nuž užž to už bolo pod pod tlakom socialistického Ruska. Už sme neboli slobodní vtedy.

 

Moderátor

Ako ste vychádzali s učiteľmi, s riaditeľmi škôl?

 

Bernard Pánči

Tak chvalabohu dosť dobre. Jeden dokonca sa mi priznal v Oravskej Polhore, že má ma oznámkovať že ako chodím na náboženstvo. Lebo vtedy to bolo celkom naopak. Keď niekto nechodil, dostal jednotku a keď chodil, tak dostal pätorku. Tak tak sa ma pýtal akú známku mám dať? Dajte mi trojku. Rozumiete, (dobrý) lebo ani ani ani veľmi zle ani veľmi dobre. (kamera beží, ideme) Tak to ten súd pre prebiehal dva dni a dosť veľmi ostro ten p hlavný g generálny prokurátor, či ako sa to volá, ktorý viedol obžalobu, to bol že istý Maurer.

 

Moderátor

Na žilinskom súde?

 

Bernard Pánči

Áno, potom neskoršie zahynul v rýchliku. A keď som raz jedného spoluväzňa zz z Vavrečky to bol vtedy učiteľ a na neho ešte viac útočili ako na nás, zúrili, mu vyčítali že on, ako socialistický učiteľ užíval tmárske metódy, napríklad že deti už si nevedel poradiť, tak povzbudzoval na svätú omšu, na svätú spoveď, tak ako ste to mohli že vy socialistický učiteľ také tmárske metódy užívať? A keď už bol rozsudok, povedali mu už nám nebudete naše ovečky sťahovať do svojho košiara. A on im povedal veľmi pekne aké vaše ovečky? To sú to boli deti katolíckych rodičov. A keď si to rodičia priali, tak som musel ísť v katolíckych šľapajach. Tak pretože som ho ja ja som ho bránil, povedal som to je môj veriaci, tak vás podelíme. To znamená dostanete obaja rovnaké palety. Dostali sme obaja po trinásť rokov. Neskoršie sa ten dotyčný učiteľ stal kňazom. Š š študoval aj v tomto v bratislavskom a potom ho aj pre nejakú (Maktulčík?) Maktulčík, počuli ste o ňom. A potom bol vysvätený, myslím tajne v Poľsku. A išiel ku do rehole lazaristov a bol som mu aj na pohrebe. Práve som spomínal na pohrebe práve tú jeho vetu, že sú to deti katolíckych rodičov a nie socialistických činiteľov.

 

Moderátor

Skús skúste tak jednoducho povedať, že ako prebiehalo to samotné zatknutie a ako sa na to dívalo to okolie?

 

Bernard Pánči

No z zatknutie. Išiel som do školy na filiálku do Sielneho z Rabče aj s pánom farárom, nič netušiac, skončil som hodinu. Počul som nejaký šramot, už tam boli eštebáci u riaditeľa a a t ten riaditeľ to bol komunista, takže on im dával asi aj direktívy že kedy by mohli ma lapiť, tak nechali nás odísť asi dva kilometre na jeden vŕšok nad Rabčou a potom a vlastne oni nešli, išli prv a potom nás zastavili legitimácia legitimujte sa. Ja som dal svoju legitimáciu tú vzali, pánu farárovi tiež prezreli, ale ho nechali ešte mesiac doma. Ale a mne vtedy povedali tak si presadnete do nášho auta. A už som sa viezol do Trstenej a tam som bol prvý prvé hodiny zatknutý v bývalom františkánskom kláštore.

 

Moderátor

Ako prebiehali metódy vyšetrovania?

 

Bernard Pánči

 No metódy boli boli hrozné. To chceli ozaj z jalovej kravy vytiahnuť teľa. Skoro ja neviem kde to nabrali toľko času s od januára až do júla vyšetrovať. To bolo také také mnoho ráz násilné. Keď som chcel niečo opraviť, len po pravopisnej stránke, no ja som toľko rokov neštudoval ako vy. Ja chcem pán referent, ja chcem aby to vyzeralo dáko po formál po formálnej stránke. no No chceli z z nás urobiť silou-mocou p p protištátne živly.

 

Moderátor

Koľko hodinové vyšetrovania to boli?

 

Bernard Pánči

Tak to boli dve hodiny, tri hodiny a raz aj v noci, sa pamätám to to boli také ťažko to bolo veľmi ťažko.

 

Moderátor

Myslíte si, teda pamätáte si nejaké mená zo súdu? Sudcov alebo tých, ktorí vás nejakým spôsobom tam obviňovali?

 

Bernard Pánči

 Tak to bolo prisa pri samotnom súde. Zo Sielneho ten svedčil proti nám a vtedy sa jeden z tých prísediacich pýtal a koľko vás bolo učiteľov? Povedal, že asi desať dvanásť. A farárov? No dvaja. A čo vy ste si nemohli toľkí učitelia s dvoma farármi poradiť? Takže ho vlastne aj posadil trošku.

 

Moderátor

Ako prijímala verejnosť alebo okolie tieto súdy a celkove tieto výsledky na súdoch?

 

Bernard Pánči

No tak prijímali to ťažko, bolestne. Jedna dokonca jedna farníčka bola aj na súde, na tom myslím tam na tom vys odvolacom súde až v Prahe. To čo znamená? Že s nami držali aj zz moju mamu sprevádzali aby jej nebolo smutno. Ťažko to znášali naši veriaci.

 

Moderátor

A čo príbuzní, rodičia?

 

Bernard Pánči

No aj oni to ťažko znášali, ale to sa mi páčilo, že tá moja mama ma tak povzbudila syn môj, gratulujem ti k tým trinástim rokom, to neni večnosť, to vydržíš. To to sa mi tak páčilo, to ma tak držalo ako taká veľmi silná injekcia.

 

Moderátor

Aké bolo zvítanie s rodičmi a s príbuznými po po skončení väzenia?

 

Bernard Pánči

No veľmi krásne. Pokojné.

 

Moderátor

Okolie vás prijímalo, zamestnanie nebol problém si nájsť?

 

Bernard Pánči

Nie, nie nie, som hneď našiel robotu. V tom lesostave. Boli tam takí známi, aj teraz si s nimi píšem takí ozaj veriaci ľudia to boli. Aj aj ten riaditeľ bol.

 

Moderátor

Skúste ešte porozprávať ako to vy vidíte teraz túto situáciu spätne po toľkých rokoch, ako to vy hodnotíte tento celý systém, to všetko, čo ste zažili predtým a dnes kam sa to celé uberá.

 

Bernard Pánči

No tak je to podstatne lepšie, ako bolo, no ale mohlo by to byť ešte lepšie. Najmä tie západné vplyvy, to ten to New age a to už to všelijaké tie všelijaké hnutia také, ktoré kritizujú cirkev. To sa mi nepáči. Aj Svätý Otec proti tomu bojuje, aj naši otcovia biskupi, je to veľmi zarážajúce že miesto socializmu alebo komunizmus teraz nastal takzvaný konzumizmus. A toto je veľmi nebezpečné, že ľudia si tak chcú pohodlne žiť a málo je záujmu o duchovný o duchovné hodnoty. no ale predsa len niektorí niektorí držia sa toho, chodia na duchovné cvičenia duchovné obnovy, to to je naša nádej, že že bude to lepšie.

 

Moderátor

A zmierili ste sa ako s tým, že ešte vo vedení, v parlamente, existuje komunistická strana aj doteraz?

 

Bernard Pánči

No toto ma zabolelo, veď ja som myslel, že je zlikvidovaný komunizmus. A naraz počúvam že v tomto, v parlamente je zástupca komunistu. To sa mi nepáči. Tak musíme sa modliť a postiť aj iné skutky dobročinnosti robiť, aby aby sa to zlikvidovalo, lebo bez tohoto bez obetí to nejde.

 

Moderátor

Ešte na záver taká posledná otázka, že aký zmysel vidíte toho celého vášho predchádzajúceho utrpenia a námahy, ktoré ste doteraz prežili? V sp v spätnom pohľade.

 

Bernard Pánči

Nebanujem ani za jednu hodinu pétépé, ani za jednu hodinu výroby, ani za jednu hodinu basy. To všetko bolo v pláne Božom. A hovorím, vo väzení, aj v pétépé, ale vo väzení zvlášť, som nad nadobudol veľmi dobré, veľmi vzácne vznešené známosti, priateľstvá a toto ma aj teraz drží.

 

Moderátor

Nemyslíte si, že by bolo vecou spravodlivosti alebo nejakej cti, vysporiadať sa s komunizmom?

 

Bernard Pánči

 Tak isteže. To by bolo dob veľmi dobré, no ale ešte ak nám Pán Boh dáva, ešte by som čas na toto aby sme dačo trpeli, no tak trpme. Tým, ktorí milujú Boha, všetko p pomáha k dobrému.

 

Moderátor

A koľko rokov väzenia ste spolu ako prežili?

 

Bernard Pánči

Päťdesiatdva mesiacov. No ale hovorím keď to zrovnám porovnám s druhými kňazmi, ktorí trvali aj sedeli aj desať rokov, dvanásť, pätnásť, svätý pá pán biskup štrnásť rokov, však, nuž ale ja keď to zase prirátam to PTP/pétépé, to bolo také poloväzenie, tak to bolo spolu a aj výroba, tak to bolo najmenej desať rokov.