Dominik Praženica

* 1924

  • „Nemci keby sa nevrátili poniže dediny naraz, mali sme urobiť z tej hory krížovú paľbu, tí deviati by neušli. Ale keby sa nevrátili, Nemci by poslali tanky, tak ako do Osady poslali. Boli štyri hodiny popoludní, pol piatej, keď na Osadu poslali tie zápalné strely, smerom na Revúcu. Ten kút, to vtedy vyhorel. Nám bolo horúce! Vtedy bol čardáš! Kto vtedy ako mohol, tak vtedy utekal. My potom už sme sa dostali do Revúcej, jedni do Korytnice a kapitán bol ranený do ľavej ruky.“

  • „Ale Nemci sa začali zakopávať, tam pri tom kríži hore, ako sa z Osady vychodí hore. A z Hiadeľského príslopa už boli horské mínomety, to boli od nás ľudia tam, čo nosili z Hiadľa náboje. Keď veliteľ roty na Hiadli pozrel sa do zrkadielka, všetko videl v zrkadielku, ako sa pohybujú Nemci. Zobral tužku, odmeral si a dal príkaz tomu na Hiadeľskom príslope, tomu horskému mínometníkovi, dal rozkaz: Páliť! Mal to odmerané. Presne tam, kde sa začali zakopávať, presne tam padla tá mína! Už aj Nemci mastili!“

  • „Mali sme ísť akurát na Červenú Skalu vymieňať prvú líniu. Iba keď sme dostali rozkaz, poručík roty čo bol, Očenášik, povedal: ‚Vojaci, musíme sa vzdialiť, lebo tu je 8000 vojska. Nechceme dokázať to, aby bola tuná ľudská jatka! Musíme sa po dedinách rozísť!‘ Ale on to nechcel zažiť! Keby Nemci zaútočili, mali by prevahu na Červenej Skale. A my sme potom z Brezna nad Hronom šli smerom na Banskú Bystricu. Aby nás nedostali Nemci do rúk. Keď sme prišli do Šálkovej: dážď, vietor, sneh! Tak sme oddychovali v Šálkovej, to bolo po polnoci, že si ideme oddýchnuť. A asi okolo štvrtej nás zobudil: ‚Vojaci, nerobte paniku! Kým ma vidíte, nebojte sa! Ale keď ma nebudete vidieť, tak buďte bdelí, ostražití, priami a úprimní! Kým ma budete vidieť, tak sa nebojte, ale keď ma nebudete vidieť, tak každý na svoju päsť a nedajte sa Fritzom zajať!‘ To som si zapamätal jeho slová!“

  • Full recordings
  • 1

    Liptovské Revúce, 26.01.2018

    (audio)
    duration: 01:45:21
    media recorded in project Príbehy 20. storočia
Full recordings are available only for logged users.

Veliteľ nás zobudil: „Nedajte sa ‚Fritzom‘ zajať!”

Profilové foto, 40. roky
Profilové foto, 40. roky
photo: archív pamätníka

Životný príbeh Dominika Praženicu ukazuje neľudskosť a hrôzy vojny v rôznych podobách. Rodák z Liptovských Revúc vyrastal v rodine otca, ktorý už ako chlapec prišiel o oko, lebo sa hral so stratenou muníciou. Po definitívnej strate zraku ho musel práve Dominik nahradiť v úlohe živiteľa rodiny. Ten pracoval už ako 14-ročný v lese ako robotník. Počas druhej svetovej vojny narukoval na vojenskú prezenčnú službu. Po nasadení do bojov sa vrátil domov a zakrátko sa zapojil do Slovenského národného povstania. V lesoch dolného Liptova spolu s druhmi strávil takmer pol roka a viackrát bol v priamom ohrození života. V horách sa dočkal oslobodenia, avšak v čase mieru si musel skrátenú vojenčinu doslúžiť. Ako ženista odmínovával polia pod Duklou, kde mu hrozila taktiež smrť. Po vojne pracoval v ostravských baniach, no po ťažkom úraze sa vrátil do rodnej obce, kde sa oženil a pracoval ako lesný robotník až do dôchodku.