Jozef Roth

„Dostavil som sa, samá šarža, dovolili mi, aby som si sadol. A jeden mi hovorí, či viem, prečo som u pétepákov. Ja reku: ‚Neviem, ja si vždy myslím, že kvôli tomu, že som nemeckej národnosti.‘ ‚Nie!‘ ‚Že sestra ušla do Kanady.‘ ‚Nie!‘ ‚Brat, že žije v západnom Nemecku.‘ ‚Nie!‘ Lebo komunisti vás za každú maličkosť potrestali. Tak potom reku: ‚Neviem, ja som sa ničím neprevinil voči republike a ani trestaný som nebol!‘ ‚Tak my vám ten kádrový posudok prečítame!‘ Ja reku, že: ‚By som prosil, lebo ja sa necítim nijak vinný. Tak začali: ‚Otec bol veľký nacista aj so synom a boli zastrelení partizánmi!‘ Ja reku: ‚Toto nie je možné! Veď otec žije v Kremnici!‘ A že: ‚Kde je brat?‘ Ja: ‚Ten je v západnom Nemecku!‘ Kukali, kukali a že či nemám druhého otca? Ja: ‚To by som musel vedieť, prepánajána, to je lož toto, to nie je pravda, čo je tu napísané!‘ Oni si mysleli, tí, čo v Kremnici robili kádrový posudok, že som syn riaditeľa gymnázia, čo sa volal Rott s dvoma T! Toho zastrelili. Ja som od nich len chcel vedieť, kto mi ten kádrový posudok vystavil. Že to mi nemôžu povedať. Ja som si pomyslel, len, že: ‚Vy banda jedna hnusná,‘ samozrejme som im to nemohol povedať."

„Keby ste videli tie kontroly! Keď sme šli späť. Kufre otvorili. Vojaci s vlčiakmi a všetko kontrolovali, úplne všetko prehľadali! Keď sme išli tam, aj keď sme išli späť. Voľačo hrozné, tie kontroly. Vtedy bola rifľovina, to tu nebolo, deti chceli rifle, ďalekohľad som kúpil, dáke tie kalkulačky, a to tam všetko vysypali, to bolo prísne zakázané. Zobrali ma na colnicu, spísali zápisnicu, nezabavili mi to, dali mi to, ale som musel behom 14 dní clo zaplatiť. Žena si myslela, že ma idú zavrieť. Ešte modrý oblek som mal, aj ten chceli zobrať, obrátili ho a tam bolo Makyta Púchov!“