Jozef Roth

„My sme potom, keď partizáni začali vyčíňať, ušli, ako dnes utečenci z Afganistanu a aj odinakiaľ. My sme to prežili, druhú svetovú vojnu, a sme sa odsťahovali do Rakúska, lebo partizáni začali likvidovať nemecké dediny ako Sklené, báli sme sa, lebo mali naplánované všetky nemecké dediny likvidovať. V Rakúsku sme boli, až kým vojna neskončila. Tam sme boli ubytovaní ako dnes tí utečenci v školách."

„Dostavil som sa, samá šarža, dovolili mi, aby som si sadol. A jeden mi hovorí, či viem, prečo som u pétepákov. Ja reku: ‚Neviem, ja si vždy myslím, že kvôli tomu, že som nemeckej národnosti.‘ ‚Nie!‘ ‚Že sestra ušla do Kanady.‘ ‚Nie!‘ ‚Brat, že žije v západnom Nemecku.‘ ‚Nie!‘ Lebo komunisti vás za každú maličkosť potrestali. Tak potom reku: ‚Neviem, ja som sa ničím neprevinil voči republike a ani trestaný som nebol!‘ ‚Tak my vám ten kádrový posudok prečítame!‘ Ja reku, že: ‚By som prosil, lebo ja sa necítim nijak vinný. Tak začali: ‚Otec bol veľký nacista aj so synom a boli zastrelení partizánmi!‘ Ja reku: ‚Toto nie je možné! Veď otec žije v Kremnici!‘ A že: ‚Kde je brat?‘ Ja: ‚Ten je v západnom Nemecku!‘ Kukali, kukali a že či nemám druhého otca? Ja: ‚To by som musel vedieť, prepánajána, to je lož toto, to nie je pravda, čo je tu napísané!‘ Oni si mysleli, tí, čo v Kremnici robili kádrový posudok, že som syn riaditeľa gymnázia, čo sa volal Rott s dvoma T! Toho zastrelili. Ja som od nich len chcel vedieť, kto mi ten kádrový posudok vystavil. Že to mi nemôžu povedať. Ja som si pomyslel, len, že: ‚Vy banda jedna hnusná,‘ samozrejme som im to nemohol povedať."