„Tak nemali, myslím, také niečo vyslovene, že najhoršie. Ale ťažko ja poviem za nich niektoré veci. Len čo si pamätám od brata, že ich tak uväznili napríklad, že ich dali oproti tým, čo mali byť odsúdení, myslím že na smrť, alebo také niečo, už si to presne nepamätám."
„S takými ťažšími kriminálnikmi, áno?"
„Ťažkými kriminálnikmi, áno."
„To bolo tak, že tiež sme o udavačoch netušili. Len bola zaujímavá jedna poznámka, ktorú som si vypočula od toho kapitána, čo bol u nás a povedal mi pri tej prehliadke: ,Všímajte si a dávajte si pozor na to, s kým idete do partie.´ Čiže oni sami naznačili, že niečo také tam je."
„V čase, keď sa priostrovalo, už boli viaceré takéto prípady, že ľudí brali na výsluchy Štátnej bezpečnosti. Tí otcovia z Čiech nás potom začali školiť, alebo aj Silvester Krčméry. Asi nás na to pripravovali, ale neviem už presne, v ktorom to bolo období."
„A potom po tých našich prepadoch mám také zaujímavé zážitky, keď sme sa stretli s ďalšími sestrami, čo boli u nás v komunite, alebo aj iných domoch. Stretli sme sa v Blumentálskom kostole. To už bolo po tých najhorších prehliadkach a výsluchoch. Ja som ich zavolala k mojej mame, že sa aj trochu porozprávame. A viem, že naša mama už vedela, čo sa deje, ale chceli sme jej povedať viac o tom, čo sa stalo. Aby viac vedela aj o bratovi a tak ďalej. A ona nám veľmi núkala halušky, ktoré mala navarené. A tieto sestry akosi nevedeli jesť. Tak som sa pýtala: ,Čo vám je, prečo nejete?´A oni mi hovoria: ,Veď keď my máme tých papierov až potiaľto...´Lebo oni keď boli na výsluchu, tak tam sedeli s jednou sestrou. A ona ešte mala v kabelke všeličo. Keďže sme však boli poučené, tak to trhali. Čo sa dalo, vyhodili oknom, a čo sa nedalo, pojedli."
Terézia Šmídová sa narodila 27. 1. 1954 v Bratislave. Pochádza z kresťanskej rodiny. Po skončení štúdia na Strednej ekonomickej škole v Bratislave sa pridala k tajnej bratislavskej vetve rehole sv. Františka z Assisi. Zažila zákrok štátnych bezpečnostných zložiek v rámci „Akcie Vír” 27. marca 1983, počas ktorej bol zatknutý jej rodný brat Anton Šmíd spolu s ďalšími rehoľníkmi. Absolvovala výsluchy na ústredí ŠtB (Štátna bezpečnosť). Po Nežnej revolúcii pomáhala s budovaním obnovenej františkánskej komunity v Žiline. Momentálne pôsobí v rámci Charitného domu v Okoličnom.
