Za 30 rokov sa tu neudiali zásadné zmeny charakteru spoločnosti a nedokázali sme sa vysporiadať s minulosťou
Daniel Stanček sa narodil 19.5.1936 v Hybe. Jeho otec odmietol kolektivizáciu aj vstup do strany. Vďaka výsledkom v škole ho riaditeľ odporučil na gymnázium v Liptovskom Hrádku. Dva roky študoval na Univerzite Komenského v Bratislave odbor všeobecnej medicíny. V 1956 prestúpil na Karlovu univerzitu do Prahy na odbor Verejného zdravia a prevencie. Popri škole si zarábal výskumom lekárskej mikrobiológie a pitvaním. V roku 1956 sa pamätník zúčastnil študentských protestov, kde sa niesla truhla s nápisom “Pochovali ste akademickú slobodu.” Pochytali a vyhodili z fakulty vtedy 110 študentov, pamätníkovi sa podarilo utiecť. V roku 1960 nastúpil do Československej akadémie vied (ČSAV) do virologického ústavu.V roku 1966 legálne odišiel na ročnú stáž do Austrálie. AKo sympatizant Dubčeka vstúpil do komunistickej strany ČS v roku 1967. V roku 1968 fotografoval vpád vojsk varšavskej zmluvy. Zobrali mu foťák a chceli ho zastreliť. V novembri 1968 odovzdal stranícky preukaz Dubčekovej delegácii a odišiel do Ameriky na stáž, na Pennsylvania univerzity vo Philadelphii. Tu neskôr pôsobil ako prednášajúci profesor. Po návrate domov v roku 1971 bol vylúčený z KS, kde už tri roky nepatril a vyhodený z ČSAV. Dva roky si hľadal prácu. Zbieral minerály a pracoval na záhrade. V roku 1973 ho prijali na Krajskú hygienickú stanicu, kde mal nižší plat ako laborantky. Tu objavil nový vírus napádajúci štítnu žľazu. Do Ruska vycestoval 15 krát, napriek vylúčeniu zo strany, kde si ho pozývali ako odborníka. V roku 1977 bol prijatý do Ústavu preventívnej a klinickej medicíny, kde pracoval 22 rokov. V roku 1988 sa zapojil do prípravného zboru demokratickej politickej strany Verejnosti proti násiliu. Pre rozdielne predstavy o presadzovaní zmien po niekoľkých mesiacoch odišiel. V roku 1989 bol pri búraní berlínskeho múra. V roku 1991 bol rehabilitovaný, získal ocenenie.