Juraj Steiner

* 1936

  • „V Budapešti sa dalo na jednej adrese zostať len 6 týždňov. Po 6 týždňoch sme vždy museli zmeniť byt. Takto to prebehlo trikrát. Až sme sa dostali na ulicu, bol to jeden z posledných bytov, kde sme mali iba jednu izbu. Tam to bolo už dosť nepríjemné. No a tam, tuším na treťom poschodí, býval jeden sused, ktorý nás začal upodozrievať, že sme židia. Dokonca sa ma opýtal, bol som ešte malé dieťa – nemal som ani 6 rokov, že: 'Ty zsidók vagytok?' Nejak to vydedukoval. No a ja som nepovedal nič, len som od neho ušiel a povedal som to mame. Tá vedela, že niečo treba spraviť, tak neviem už, akým spôsobom, či to bolo cez inzerát alebo ako, ma zaniesla do jednej rodiny neďaleko, kde ma prijali. Ona ostala v tom pôvodnom byte a ja som sa dostal do rodiny Beckových.“

  • „Bolo to dohodnuté s jedným pánom, ktorý nás mal previesť cez hranice. Stretli sme sa na dohodnutom mieste, spomínam si, že tam boli kopce. On nás tam čakal a potom sme išli peši do kopca. Keď sme boli hore, tak nám povedal, aby sme tam zostali, že on sa ide pozrieť na terén, či je vhodný, že či niekde nie je pohraničná stráž. Čakali sme tam na neho dlho, až sme sa naľakali, že nás oklamal a odišiel preč. Tak sme sa vydali peši, ja, matka, stará matka, približne tým smerom, kde sme si mysleli, že sú hranice. Našťastie sa onedlho objavil a doviedol nás na železničnú stanicu. Tá železničná stanica sa nenachádzala priamo v dedine, ale bola na jej okraji. No a tam sme čakali. Bola už tma, lebo sme vyrazili v noci a došli sme tam potme. Čakali sme, až prišiel na stanicu vlak, do ktorého sme nastúpili, a s ním sme sa dostali do Nových Zámkov. Odtiaľ sme potom išli do bytu starej mamy dcéry, ešte stále bola tma, takže nás nikto nevidel. V tom byte sme zostali jeden deň a potom sme večer aj s matkou odišli do Budapešti.“

  • „Takto to prebiehalo až do neskorej jesene, že sa nič nedialo – ja som býval v Budapešti v tom byte, mama za mnou dochádzala, až ma jedného dňa neprišla, tak ako zvykla chodiť, navštíviť. Bol som malý chlapec a tak som za ňou plakal: 'Kde je mama?' a oni ma utešovali. Nakoniec sme sa po niekoľkých dňoch dozvedeli, že ju chytili – mala papiere na meno Lányi, dokonca kým som s ňou býval, aj ja som mal to meno. No a ona sa chodila stravovať do nejakého bufetu na križovatke Andrássy utca, kde bola razia. Zavreli sa dvere, to nám potom rozprávala ona, a legitimovali ich. Tie papiere, ktoré mala, boli nedostatočné – na to, keď nás ubytovali, stačili, ale na preukázanie totožnosti to už nestačilo, tak ju zbalili a zobrali preč.“

  • Full recordings
  • 1

    Komárno, 22.03.2022

    (audio)
    duration: 02:07:10
    media recorded in project Príbehy 20. storočia
Full recordings are available only for logged users.

Brali sme to tak, že taká je doba a treba sa s tým vyrovnať

Fotografia zhotovená počas eyd natáčania rozhovoru.
Fotografia zhotovená počas eyd natáčania rozhovoru.
photo: Post Bellum

Juraj Steiner sa narodil 26. mája 1936 v okresnom meste Zlaté Moravce, ležiacom v regióne Dolná Nitra, do židovskej rodiny. Svoje rané detstvo prežil obklopený láskou rodičov a starej mamy, s ktorou prevádzkovali obchod s knihami, papierom, sklom a porcelánom. Po vyhlásení Slovenského štátu bol pre svoj židovský pôvod spolu so svojou rodinou perzekvovaný. V dôsledku prijatia série protižidovských zákonov prišla v roku 1942 Jurajova rodina o živobytie – rodinný obchod so zmiešaným tovarom, a s ním aj o domov. Následne bol Jurajov otec internovaný do pracovného tábora v Novákoch, odkiaľ ho deportovali do koncentračného tábora v Lubline, kde zomrel na týfus. V snahe vyhnúť sa transportom utiekli Juraj s matkou a starou mamou zo Zlatých Moraviec do Maďarska. Prvú a druhú vlnu deportácií slovenských židov napokon prežil Juraj s matkou v Budapešti, kde prijali novú identitu. Po nástupe strany Šípových krížov, ktorá nastolila v krajine teror, odviedli Jurajovu matku do ženského koncentračného tábora v Ravensbrücku. Juraj tak prežil posledné mesiace vojny v náhradnej opatere za múrmi budapeštianskeho geta. Po oslobodení sa rodina vrátila späť do Zlatých Moraviec, kde sa začala venovať obnove rodinného obchodu. Ten po nástupe znárodňovania súkromných podnikov zanikol. V rokoch 1952 – 1956 absolvoval Juraj štúdium na Strednej priemyselnej škole v Komárne, kde sa priučil remeslu. Po absolvovaní povinnej vojenskej služby na útvare letectva v Hradci Králové začal pôsobiť v závode Slovenské lodenice Komárno, kde sa postupne vypracoval na vedúceho oddelenia. Svoje odborné vzdelanie si neskôr doplnil diaľkovým štúdiom na Strojníckej fakulte STU v Bratislave. V súčasnosti žije na dôchodku v Komárne.