"Cesta bola náročná, dlhá, lebo to bolo v severných Čechách a došli sme tam poobede druhý deň. Boli sme tam privítané dvoma zmocnenkyňami, ale čo nás potešilo boli sestry, ktoré sme tam našli a medzi nimi boli aj naše sestry dominikánky českej kongregácie. Boli niektoré tváre známe a hneď sme sa akože potešili, že kohosi tam máme. Tak sme to brali, že taká je doba, taký čas a to nám Pán Boh pripravil, to je nás spôsob zasvätenia. Ja aspoň tak som to prežívala, že vlastne touto cestou nás Pán Boh vedie, k sebe priťahuje. A tak ako som aj vďačná za to všetko, čo mi v živote Pán Boh dal, že som sa vždy cítila blízko neho, lebo som nemala inú pomoc iba Jeho."
"Zavolali si nás – zvlášť sestry novicky a dali nám na rozhodnutie - buď ideme domov v civili alebo keď sa rozhodneme, môžeme ísť so sestrami, ale musíme si zmeniť závoj. Pretože sme nosili biele ako novicky a profesné sestry mali čierne závoje. Tak sme to všetky sa rozhodli, že ideme so spolusestrami staršími, kde oni idú. Záležalo mi, aspoň mne osobne, na tom, aby som pokračovala v rehoľnom živote, takže som to brala ako samozrejmé. Ráno na druhý deň sme mali poslednú svätú omšu v kostole, pri ktorej sme boli v čiernych závojoch a taká bola rozlúčka - dôstojný pán oznámil ľuďom, že cestujeme preč, odchádzame."
Sestra Kandida Šustová sa narodila 18. marca 1934 vo Vranovskom Čemernom. Meštianku (základnú školu) vychodila vo Veľatoch a v Trebišove. Ešte v roku 1948 vstúpila do Kongregácie sestier dominikánok bl. Imeldy v Košiciach. Z Košíc bola násilne deportovaná do Kostolnej pri Trenčíne. Neskôr bola násilne prevezená do Českej Lípy. Tu žila v zlých podmienkach, čo sa odzrkadlilo na jej zdraví. V roku 1952 sa jej veľmi zhoršil zdravotný stav a preto bola preložená do Jasova. Musela nastúpiť do invalidného dôchodku. Neskôr pôsobila v Slovenskej Ľupči, v Košiciach. Od roku 1983 žije v charitnom dome v Dunajskej Lužnej.
