"Zavolali si nás – zvlášť sestry novicky a dali nám na rozhodnutie - buď ideme domov v civili alebo keď sa rozhodneme, môžeme ísť so sestrami, ale musíme si zmeniť závoj. Pretože sme nosili biele ako novicky a profesné sestry mali čierne závoje. Tak sme to všetky sa rozhodli, že ideme so spolusestrami staršími, kde oni idú. Záležalo mi, aspoň mne osobne, na tom, aby som pokračovala v rehoľnom živote, takže som to brala ako samozrejmé. Ráno na druhý deň sme mali poslednú svätú omšu v kostole, pri ktorej sme boli v čiernych závojoch a taká bola rozlúčka - dôstojný pán oznámil ľuďom, že cestujeme preč, odchádzame."
"Cesta bola náročná, dlhá, lebo to bolo v severných Čechách a došli sme tam poobede druhý deň. Boli sme tam privítané dvoma zmocnenkyňami, ale čo nás potešilo boli sestry, ktoré sme tam našli a medzi nimi boli aj naše sestry dominikánky českej kongregácie. Boli niektoré tváre známe a hneď sme sa akože potešili, že kohosi tam máme. Tak sme to brali, že taká je doba, taký čas a to nám Pán Boh pripravil, to je nás spôsob zasvätenia. Ja aspoň tak som to prežívala, že vlastne touto cestou nás Pán Boh vedie, k sebe priťahuje. A tak ako som aj vďačná za to všetko, čo mi v živote Pán Boh dal, že som sa vždy cítila blízko neho, lebo som nemala inú pomoc iba Jeho."
Sestra Kandida Šustová sa narodila 18. marca 1934 vo Vranovskom Čemernom. Meštianku (základnú školu) vychodila vo Veľatoch a v Trebišove. Ešte v roku 1948 vstúpila do Kongregácie sestier dominikánok bl. Imeldy v Košiciach. Z Košíc bola násilne deportovaná do Kostolnej pri Trenčíne. Neskôr bola násilne prevezená do Českej Lípy. Tu žila v zlých podmienkach, čo sa odzrkadlilo na jej zdraví. V roku 1952 sa jej veľmi zhoršil zdravotný stav a preto bola preložená do Jasova. Musela nastúpiť do invalidného dôchodku. Neskôr pôsobila v Slovenskej Ľupči, v Košiciach. Od roku 1983 žije v charitnom dome v Dunajskej Lužnej.
