Mikuláš Tóth

„Po troch mesiacoch sme boli dislokovaní na jednotlivé pohraničné roty. Ja som bol zaradený na deviatu rotu do vtedajšej pohraničnej obce Devín. Dôraz sa vždy kládol na triedneho nepriateľa a na potenciálneho narušiteľa štátnych hraníc. Toto nám stále zdôrazňovali. Ale ten význam toho bol trošku zvrátený, pretože oni nám tvrdili, že hlavný nepriateľ je v zahraničí, že z kapitalistických krajín prídu ku nám nejakí agenti, špióni, ktorí budú škodiť nášmu socialistickému zriadeniu. Nám trvalo dosť dlho, pokiaľ sme sa nejako vedeli zorientovať, že pred kým budeme tú štátnu hranicu chrániť a akým spôsobom. My sme mysleli, že ten tlak príde zo zahraničia do vnútrozemia a že my budeme otočení smerom do zahraničia. A že odtiaľ bude tlak nejakých vojakov, armád, alebo takýchto, ako som spomínal, agentov a tak. Ale opak bol pravdou. Keďže my sme prišli na pohraničné roty, tlak bol opačný z vnútrozemia do zahraničia, a nie opačne. My sme boli otočení chrbtom do zahraničia a čelom do vnútrozemia.“

„Čo sa týka výkonu služby na štátnej hranici, nejako sa to nedalo zľahčovať, lebo keby si niekto bol zľahčoval nejakým spôsobom, tak by poškodil aj sebe, aj svojím kolegom, ktorých mal prakticky v službe. Pohraničná hliadka ešte mala susednú hliadku vľavo a vpravo, a keby niečo on pokazil na tom stanovisku, tak by mohli na to tie dve susedné hliadky doplatiť. Čiže sa nedalo také, že som nevypozoroval niečo v pozorovacom pásme, čo som mal vypozorovať, lebo keď som to nevypozoroval a som to pustil doprava lebo doľava, tak to zachytil ten vpravo alebo vľavo, zachytil alebo nezachytil. A potom pri spätnej kontrole sa kontrolovalo, ako sa on mohol dostať do toho druhého pozorovacieho pásma, keď prechádzal cezo mňa napríklad. To som tak narýchlo vysvetlil, že nebolo dobre to takým spôsobom ošetriť, aby niečo sa zľahčilo v takej službe, lebo za to bol potom postih pre toho pohraničníka, od zákazu vychádzok do troch dní väzenia až ku prokurátorovi. Takže nedalo sa nejako z toho vyjsť. A najviac zavážila aj skutočnosť, že tam boli nasadení aj príslušníci kontrarozviedky u pásna pohraničných rôt, ktorí sledovali, ako slúžime. Z radov našich vojakov. To som sa dozvedel až v civile, že mali svojich agentov z našich radov, ktorí s nimi podpísali službu, a tí bonzovali na nás, ako slúžime. Proste im donášali. To boli spravodajcovia vnútornej kontrarozviedky z bratislavskej brigády.“