Všetko, čo človek vie, mu môže pomôcť
Branislav Tvarožek sa narodil 2. decembra 1925 v Loku pri Leviciach. V detstve sa naučil tri jazyky: slovenčinu, maďarčinu a nemčinu a práve znalosť nemeckého jazyka ho v posledných rokoch vojny zachránila. V lete 1944 sa zapojil do Slovenského národného povstania a stal sa členom vysokoškolského strážneho oddielu - špecializovanej jednotky, ktorú vytvoril slovenský povstalecký generál Ján Golian. Po potlačení povstania sa dostal do nemeckého zajatia odkiaľ sa mu neskôr podarilo uniknúť. Po návrate domov, spolu s otcom, pomáhali partizánom v okolí Nového Mesta nad Váhom. Nástupom komunistickej totality sa však aj jeho osoba ocitla v súkolí politických procesov. Začiatkom roka 1949 ho zatkli, po tom ako poskytol nocľah svojmu bratrancovi Živodarovi, ktorý sa vtedy vrátil do Československa ako kuriér západných spravodajských služieb. Za pomoc bratrancovi bol Branislav zaistený a v zinscenovanom procese “Živodar Tvarožek a spol.” bol odsúdený na 5 rokov odňatia slobody, ktoré si odpykal v pracovnom tábore Jáchymov. Väčšinou pracoval v elektrodielňach, kde sa ťažko zranil a takmer prišiel o zrak. Následky komunistického väzenia si tak nesie dodnes. Po vypršaní trestu sa vrátil domov, v roku 1960 sa oženil a zvyšok pracovného života sa živil ako elektrikár.
