„Večer sme dostali jeden kúsok chleba s niečím, povedzme s marmeládou alebo olomouckými syrečkami, čo vtedy boli strašne lacné. A nám to vtedy pomohlo, lebo to má veľa výživných látok. Mali sme si ho zadeliť na celý deň. Ja som chlieb väčšinou zjedla hneď, keď som ho dostala večer a druhý deň som bola o hlade až do večera. Ale aspoň raz som cítila, že som dačo jedla. Druhí si to rozdeľovali po kúskoch a potom volali: ,Poďte mi pomôcť, lebo mi ukradli chlieb.´ Jeden druhému, tiež bol hladný, tak stalo sa, že mu zobrali. A ostal úplne bez chleba. Tak to, čo som zjedla, som nemusela ratovať celú noc."
„Už niektorí z našich známych počuli o Osvienčime. A pamätám sa, že mi odkázal jeden priateľ, aby som išla k nemu, chce so mnou hovoriť. To bolo asi týždeň-dva, ako už ľudí brali do tehelne. Ja som k nemu išla, hovorí: ,Magda, preboha, nechoďte do tehelne, lebo vás zoberú a tam vás zabijú. Oni vás chcú koncentrovať všetkých a potom vás zabijú.´A ja som sa naňho nahnevala, hovorím: ,Čo robíš paniku, nie je dosť, čo máme? Daj mi pokoj.´ A odišla som, neverila som mu. Lebo to bolo také absurdné, že som neverila."
„V skladoch už došli pruhované šaty, aspoň keby nám toto boli dali, to by bol luxus pre nás, lebo to bolo aspoň teplé. Ale nám dali také letné handry, čo bolo ozaj len na vyhodenie. Až po zem. A vlasy nám ostrihali nie na ježka, ale úplne dohola. Pekné dievčatá mladé, tak to stratíte dôstojnosť. V tých šatách, to sme sa len na seba dívali a nevedeli sme, či plakať a či sa smiať nad sebou."
Magdaléna Zadorová, za slobodna Sternová, sa narodila 22. decembra 1919 v Košiciach. Mala staršieho brata Miklósa a štyri mladšie sestry. Otec podnikal, mal neveľkú firmu na spracovanie rýb. Po tom, ako Košice pripadli Maďarsku, Sternovci prišli o podnik a rodina, aby prežila, musela popredať cenné veci. V marci 1940 sa Magdaléna vydala za Andreja Zadora z Užhorodu. Po roku ho odviedli a pracoval ako robotník pri vojsku v ZSSR. Z Košíc celá rodina odišla tretím transportom 25. mája 1944 do koncentračného tábora v Osvienčime. Odtiaľ Magdu a jej dve sestry presunuli do Gleiwitzu a neskôr do Ravensbrücku, kde sa stretli aj s ďalšou sestrou Editou. Tam ich zastihlo oslobodenie a do Košíc sa vrátili v júni 1945. Krátko pred koncom vojny zahynuli jej otec spolu s bratom. V Košiciach sa Magda stretla s manželom. V čase dokumentovania, aj keď už mala Magdaléna 98 rokov, stále súkromne učila a nemecký jazyk. Magdaléna Zadorová zomrela 23. decembra 2023 vo veku 104 rokov.
