Viem komu som uveril – na tom nič nezmení žiadna doba a žiadny režim
Download image
Štefan Zamiška sa narodil 1. januára 1930 v obci Kolačkov neďaleko Starej Ľubovne. Pochádza z ôsmich detí, vyrastal v skromných pomeroch na lazoch. Ako nadaný a duchovne založený žiak bol neskôr prijatý ako kandidát rehole Spoločnosti Božieho Slova na Kalvárii v Nitre. V období prechodu frontu bol s rodinou svedkom mnohých vypätých a nebezpečných okamihov. Po skončení vojny pokračoval štúdiom teológie na Kalvárii, v Spišskom Štiavniku a dva roky noviciátu absolvoval v Nitre na Zobore a Kalvárii. Jeho rehoľnú cestu ukončila štátom organizovaná Akcia K, počas ktorej bol v roku 1950 spolu s ostatnými rehoľníkmi deportovaný do Podolínca, neskôr do Kostolnej a nakoniec na nútené práce pri stavbe Priehrady mládeže (dnešná vodná nádrž Nosice). Na jeseň roku 1950 bol povolaný absolvovať trestnú vojenskú službu v útvaroch PTP, kde strávil vyše tri roky najťažšou manuálnou prácou, kým bol v decembri roku 1953 prepustený na slobodu. V neskoršom období pracoval v Nováckych chemických závodoch, kde mu na základe kádrového posudku prideľovali najnáročnejšiu prácu. V roku 1957 sa oženil s Máriou Matuškovou, s ktorou má 4 deti. Podarilo sa mu večerne absolvovať štúdium Slovenskej vysokej školy technickej – jej chemickej fakulty – v Bratislave. Počas celého obdobia komunizmu bol diskriminovaný pre svoju aktívnu kresťanskú činnosť a postoje. V súčasnosti žije Štefan Zamiška na dôchodku v Bystričanoch.
