Zdenka Bujnová

„V tejto špeciálnej triede pri materskej škole tú v meste som mala aj dvoch autistov. Vtedy sme študovali a zisťovali, čo tým deťom je, prečo sú také. Ony nemohli existovať ani s tými postihnutými Dawnovým syndrómom a mentálnym postihnutím. Ony nám rozbíjali okná. Mám jednu fotku ako malujem škôlku, triedu, lebo my sme mali stále niečo na stenách. To bolo strašné. My sme tam boli tri, ale po desiatich minútach vyčerpané totálne, z tých detí.“

„On sa vlastne cez to pole od tých Bošan, cez rieku Bebravu, sa plazil. Hovoril, že sa bál postaviť, lebo oni mali tam tie svetlomety a všetko. Oni je hľadali. Možno že utekali jednou, druhou stranou, všetkými možnými smermi. Ale že on mal odvahu utiecť z toho vlaku! Inak on by asi bol zahynul v tom koncentračnom tábore, lebo stadiaľ sa do dediny nikto nevrátil. Aji toho učiteľa, oni ho zastrelili v Topoľčanoch.“