Bohuslav Beňo

„50. roky som vnímal ako dieťa, ale vnímal som ich v súvislosti so starým otcom, ktorý ešte bol súkromný roľník. Raz som nechtiac s otcom-učiteľom bol na okresnom výbore komunistickej strany v Modrom Kameni. Vtedy to bol ešte okres Modrý Kameň. Tam som si ako malý chlapec vypočul, ako mu kričali, že čo si to dovoľuje, že ten jeho otec je stále súkromník a nechce vstúpiť do JRD. Tieto spôsoby už vtedy ako dieťaťu mi pripadali veľmi zvláštne, keď vám na otca niekto kričí a otec viacmenej mlčí. Veľmi ponižujúce to bolo."

„Po prvom ročníku na vysokej škole som prišiel domov a mamka mi hovorila, že ma hľadali policajti pohraničnej stráže, aby som sa dostavil. Ja som povedal, že nemám dôvod. Ona zrejme skúsenosťami povedala, nech idem, pretože sa zrejme niečo deje. Prišiel som na pohraničné oddelenie v Bušinciach, susednej obci, kde náčelníci boli zároveň aj v štruktúrach Štátnej bezpečnosti. Začalo sa to kuriózne, ukazovali mi zbrane, ktoré zhabali u jedného asi o 5 rokov staršieho chlapa, ktorý povedal, že to má od nás. My ako 13-roční chlapci sme vedeli o tých zbraniach. Pretože to územie bolo v rámci SNP povstalecké, neskôr prechádzal tadiaľ front. Zbrane mali ľudia načierno poschovávané, to bolo také to tajomstvo. Nebola to bežná vec, ale mnoho ľudí malo na povale nejakú tú vojenskú pušku. A my ako 13-roční chlapci sme o tom vedeli a povedali sme to tomuto vtedy asi 18-ročnému chlapcovi. On to vzal, a tým to skončilo. Ten náčelník pohraničnej stráže mi ale hovorí, že som zrejme plánoval tieto zbrane poskytnúť kontrarevolucionárom do Bratislavy. Bránil som sa, veď som bol dieťa. No on stále, že sa to dialo v určitom kontexte. Vraj to ukončíme tak, že ma budú teraz brať ako človeka, ktorý sa podieľal závažným spôsobom na kontrarevolúcii. Potom povedal, že sa môžem z toho určitým prospešným konaním dostať. Že mám zistiť určité informácie v tej malej obci, kde som žil; ktoré veci, o ktorých osobách a kde sa stretneme. Ja som ho zastavil, že ja to robiť nebudem. Tak dodal, že tým pádom skončím na vysokej škole, navyše s týmto vážnym obvinením, a ktovie čo z toho ďalej bude. Ja som zas povedal, že to robiť nebudem. Odišiel som domov a čakal, kedy príde z Bratislavy rozhodnutie, že som skončil na vysokej škole."