Aký to bol neľudský režim a čo bol schopný robiť ľuďom, som pochopil až v emigrácii
Download image
Igor Bielik sa narodil 19. júna 1944 ako prvý syn do židovskej rodiny v Trenčíne. Po potlačení SNP sa rodina skrývala dva mesiace u známych v Žitnej. Otec sa pridal k partizánom a mamu s Igorom prichýlila rodina Jamriškových, kde sa dočkali oslobodenia. V Trenčíne žili do roku 1956, kedy sa presťahovali do Bratislavy. Od 14 rokov hral hádzanú a v roku 1966 sa stal československým reprezentantom. V obave o zopakovanie sa krvavého potlačenia revolúcie v Maďarsku v roku 1956 sa matka po vstupe spriatelených vojsk Varšavskej zmluvy do Československa 21. augusta 1968 okamžite rozhodla s rodinou emigrovať. Igor mal už dva roky vážnu známosť a veľkú lásku – Slávu Kopalovú, ktorá sa k nim bez váhania pridala. Vo Viedni sa rozhodli odísť do Austrálie, kde mali bohatého príbuzného. Tu sa Igor a Sláva zosobášili. Jej rodičia sa ale s jej emigráciou nevedeli zmieriť. V Austrálii Igorovi chýbala hádzaná, preto prijal ponuku izraelského klubu a v máji 1969 odišli do Izraela, kde mali aj príbuzných. Sláva absolvovala polročný kurz hebréjčiny a cítila sa tam ako doma, ale rodičia jej naďalej vypisovali smutné listy. Preto sa rozhodla ich napriek varovaniu Igorovej rodiny navštíviť na Vianoce 1969. Avšak situácia sa medzičasom opäť zhoršila a československé úrady nepovolili Sláve za manželom vycestovať. Dvakrát sa stretli v Rumunsku v roku 1970 a 1971, kedy dúfali, že sa odtiaľ Sláve podarí ilegálne odísť na Západ, ale nemali šťastie. Ani počas ďalších rokov sa Sláva z Československa nemohla dostať. Manželia sa časom rozviedli a založili si rodiny. Igor sa stal v Izraeli trénerom reprezentačného tímu, dodnes najúspešnejším v krajine. So Slávou sa opäť stretli až v roku 1990 a odvtedy sú priatelia. K Slovensku sa mu viažu tie najkrajšie spomienky a dodnes ho pravidelne navštevuje.
