Jozef Bielik

,,V Pilišskej Čabe boli agitátori a sľubovali im, že sa budú mať lepšie ako v Československu. Všetok majetok, čo mali, si mohli zobrať so sebou. Môj starý otec mal konkrétne kone aj kravy. Dostali niekoľko vagónov, ktoré ich presídlili. Museli niekde ešte prestupovať. A tí, čo nemali nič a sľubovali im, že dostanú v Novej Vieske, tak nedostali nič. Domácich obyvateľov presťahovali do severných Čiech a na Sudety. Starý otec dostal dom aj pozemky v Novej Vieske a gazdoval tam do roku 1951 - kým neprišli družstvá. Potom mu to všetko zobrali."

,,Ja ako malý chlapec som bol všade, všade ma poznali. V dedine ma ľúbili aj tí domáci Maďari. Keď boli zábavy, vtedy si vykrikovali, že odkiaľ si prišiel a čo si nám zobral, a aj bitky boli. Domáci Maďari neznášali prisťahovaných Slovákov, lebo im kvôli nim vyhnali rodinu - napríklad brata alebo sestru. Pamätám sa na to, že keď boli oberačkové zábavy alebo výročné schôdze, tak sa tam zvykli pobiť."

,,Raz som išiel zo Štúrova do Banskej Bystrice a musel som ísť pre niečo domov. Vtedy som mal Tatru Lex. Prechádzal som poľnou cestou cez Narad na Svodín. Tam bola taká prašná cesta a zatrúbil som na kamaráta. Nevšimol som si, že tam stála podniková volga. Išiel som cez kopce a zrazu pozerám - volga za mnou. Vo Svodíne je odbočka na Ludince a Želiezovce, a tam som zastal. Pozriem pod kapotou, nič mi netieklo, pozeral som, či nemám problém. Prišli tam. ,Dobrý deň, pán vodič kontrola. Vyberte kotúč.´ Kontrolór napísal na STAZKu, že kontrola vtedy a vtedy, ešte aj hodinu, ale nenapísal tam miesto. Takže to bol taký kontrolór, že to prehliadol, že som išiel obchádzkou. Ináč to boli prísne kontroly."