Erika Brániková

„Okupácia v roku 1968 bola hrozná. Ja som bola práve na liečení. Bratova dcéra bola vtedy u mojej mamy, aby nebola sama. Brat sa to dozvedel v noci, hneď, ako sa to stalo. Na druhý deň prišiel k nám a on, chlap, bývalý partizán, zvalil sa na stôl a plakal. Plakal, že on to už nemôže vydržať. A pobrali sa preč, vtedy emigrovali do Spolkovej republiky Nemecko.“

„Na farnosť v Motyčkách prišli príslušníci oddielov SS dvakrát. Prvýkrát keď prišli, tak farár vyhlásil, že keď nás zastrelia, nech zastrelia aj jeho. On s tým všetkým nesúhlasil. Vtedy mu zobrali len kravu. Vedľa nás často bolo komando SS, my sme ich počuli, ako kričia, spoločnú stenu sme mali. My sme museli byť úplne ticho a moja sestra bola ešte maličká, tri roky mala. Takže strachu bolo dosť. Nesmeli sme sa nikde ukázať.”