Erika Brániková
* 1931 †︎ 2021
-
„Práve sme mali skúšku z marxizmu-leninizmu a zavolali ma von z triedy, že ma tam niekto čaká. Boli to príslušníci zo štátnej polície, chceli ma získať na ich stranu, aby som donášala na ľudí. Ja som netušila, čo chcú. Boli za mnou ešte druhýkrát, tretíkrát. Nakoniec som im povedala, že ja sa nemôžem ísť s nimi stretnúť do kaviarne, lebo ja zo sna vykrikujem. Povedala som, že som nespoľahlivá, že ja by som všetko prezradila. A tým sa to aj skončilo, nezískali ma.”
-
„Okupácia v roku 1968 bola hrozná. Ja som bola práve na liečení. Bratova dcéra bola vtedy u mojej mamy, aby nebola sama. Brat sa to dozvedel v noci, hneď, ako sa to stalo. Na druhý deň prišiel k nám a on, chlap, bývalý partizán, zvalil sa na stôl a plakal. Plakal, že on to už nemôže vydržať. A pobrali sa preč, vtedy emigrovali do Spolkovej republiky Nemecko.“
-
„Na farnosť v Motyčkách prišli príslušníci oddielov SS dvakrát. Prvýkrát keď prišli, tak farár vyhlásil, že keď nás zastrelia, nech zastrelia aj jeho. On s tým všetkým nesúhlasil. Vtedy mu zobrali len kravu. Vedľa nás často bolo komando SS, my sme ich počuli, ako kričia, spoločnú stenu sme mali. My sme museli byť úplne ticho a moja sestra bola ešte maličká, tri roky mala. Takže strachu bolo dosť. Nesmeli sme sa nikde ukázať.”
-
Full recordings
-
Ohel David, Bratislava , 16.09.2019
(audio)
duration: 39:49
Full recordings are available only for logged users.
Cez vojnu sa ukrývala v kláštore aj na fare
Erika Brániková, rod. Tyrolerová, sa narodila 20. júla 1931 v Banskej Bystrici do židovskej rodiny advokáta Emila Tyrolera a huslistky Magdy Tyrolerovej. Ako osemročnej jej zomrel otec. Následne matka s pomocou predstaviteľov cirkvi zrealizovala konvertovanie na katolícku vieru. Počas existencie slovenského štátu sa Erika ukrývala v kláštore uršulínok v Bratislave, zatiaľ čo jej matka pracovala ako huslistka orchestra Slovenského rozhlasu. Od augusta 1944 do apríla 1945 sa spoločne s rodinou ukrývali na fare v Motyčkách. Po úspešnom absolvovaní Ekonomickej univerzity v Bratislave v rokoch 1950 až 1954 pracovala ako redaktorka, neskôr ako zodpovedná redaktorka vo vydavateľstve Obzor. Tu pôsobila až do odchodu do penzie v roku 1987. Žije v Bratislave v domove Ohel David.
