Ladislav Broďáni

„Aby sme dodržali to, čo sme si povedali ako mladí ľudia, že budeme zachovávať tradície našich otcov a matiek pre mladšie generácie, tak sme oprášili všetky ty tance, ktoré sa v tých rokov tancovali a boli veľmi úspešné. Doladili sme hudbu, pochopiteľne, že muselo to byť všetko s menšími obmenami, pretože každý oproti dobe, keď sa to tancovalo, mal už o dvadsaťpäť až tridsať rokov viacej, ale aj o nejakých dvadsaťpäť až tridsať kilogramov viacej. Takže už sa nemohli ty tance v takom rytme hrať ako v minulosti. Ale celá ta pravá podstata zostala zachovaná.“

„Lepšie to bolo v tom, že vtedy som vedel, že o šiestej hodine, keď tu zatrúbila siréna, že musím byť v robote. Zatrúbila o štrnástej hodine a vedel som, že môžu ísť domou, a že mám voľno do druhého dňa do šiestej hodiny, keď pôjdem zas. Vedel som, že 4. v každom miesiaci budem mať výplatu, vedel som o tom, že 20. v miesiacu budem mať zálohu. Vedel som presne, v akom množstve finančných prostriedkoch. Vedel som si naplánovať, kedy ich môžem použiť, kde ich môžem použiť, a tak ďalej. Keď to mame otočiť na teraz – prídete do roboty ráno a pošlú vás domou lebo nemajú pre vás robotu.“