Ján Buzássy

"Učili sme sa aj jazyky, ale hlavne sme sa učili politickú ekonómiu, pretože, ako sa ukázalo, to bola veľmi komunistická škola, ktorá chcela vychovávať budúcich ľudí pre zahraničný obchod. Ale to museli byť kovaní a poslušní komunisti. Dostal som sa tam s viacerými Bratislavčanmi. Ale boli tam ľudia aj zo stredného a východného Slovenska, ktorí bývali na internáte na Puškinovej ulici. Politiku do nás pchali veľmi veľa. Bolo tam aj dosť matematiky, takej tej ekonomickej."

„Podstata bola to, že mňa lákal únik z atmosféry. V 50. rokoch bola hrozná atmosféra a ten jazyk bol hrozný. Ja som si akosi chcel vytvoriť nejaký svet iného jazyka, takého čistého, takého obyčajného. Lebo keď uvážite, že keby ste teraz zobrali noviny z 50. rokov, tak by ste vedeli, že to je Slovenčina, ale nevedeli by ste celkom všetko, o čom sa tam píše. Lebo všetko sa inak povedalo. Už len to, že vznikol pojem ľudová demokracia. To je výmysel socializmu, že to má byť taká lepšia, ľudovejšia ľudovláda. A potom sa hovorilo nie že sme niečo nesplnili alebo nevieme spraviť, vravelo sa: máme rezervy. To znamená, že my by sme to chceli, ale máme rezervy a aj to spravíme. Samozrejme to bola iba tliapanica do vzduchu.“