Radoslav Chodil

Spolužiak mi dal prihlášku do strany. Nepodpísal som ju, ale tlačili na mňa, že ak chcem zmaturovať, aby som podpísal. Tak som sa dohodol, že formálne to podpíšem, ale straníkom nikdy nebudem. Nikdy som sa politikou nezaoberal, ani otec nikdy v nijakej strane nebol a ja som šiel jeho cestou, nestaral som sa o politiku, tak som nevedel, či komunisti, či demokrati... tak som vedel o politike iba bežné veci.

Našli sa ľudia, ktorí rodičov nesprávne obvinili z rôznych blbostí, z kolaborantstva a podobne. Keď sme sa to dozvedeli, hneď sme s pomocou ľudí, ktorí nás tam, kde sme boli evakuovaní, poznali, spolu sme tam išli a vyriešili veci, aby ich pustili. Boli uväznení v pivnici. Bolo tam napchatých veľa ľudí, ktorí boli podobne obvinení a väznení. Keď si vypočuli informácie od ľudí, čo prišli s nami, tak ich pustili. Poradili nám, aby sme odišli hneď, keď nás pustia, lebo by to mohlo byť zlé. Neskôr sme sa dozvedeli, že sme boli celá rodina na zozname na odsun do Sovietskeho zväzu do gulagov.