Milan Dlhý

„My sme išli ako obyčajne do jedného parku, tam sme si sadli a debatovali. No zrazu sme zbadali, že nás niekto sleduje, a skutočne... Naraz nás obehli muži s revolvermi a povedali: ,Ruky hore.‘ Ja som si vtedy pomyslel, lebo vtedy dávali také vysoké tresty až 12 rokov, že radšej ma zastreľte, lebo dvanásť rokov nechcem žiť v base. No, ale potom na mňa zreval jeden, že či pre mňa neplatí zdvihnutie rúk, potom som ich musel už zdvihnúť. A vtedy nás už odviezli do väzenia.“

„Vyšetrovali, vyšetrovali a keď som chcel niečo viac povedať na svoju obhajobu, tak sa vyšetrovateľ rozbehol, že mi dá facku, ale nakoniec nedal. Po tom roku, čo som tam bol, predstavte si rok vyšetrovanie! Keď sa im nezdalo, že im nehovorím všetko, čo oni chcú, tak ma poslali aj tri mesiace na celu a som len čakal a čakal. No, ale po určitom čase, po tom roku ma zobrali, viedli nás ako vojakov a potom ma súdili. Predstavte si, na Štedrý deň nás odsúdili, boli sme traja, jeden išiel hneď domov, druhý za dva mesiace a mne ešte naparili osem mesiacov, aby sa nepovedalo, že rovnako. Tak ja ešte na osem mesiacov som šiel do Jáchymova."