V Československu v 50. rokoch vyrastal ako hrdý Žid
Imrich Donath je potomkom zámožnej ortodoxnej židovskej rodiny zo Šale, kde sa narodil 13. decembra 1947. Obidvaja rodičia prežili koncentračné tábory. Po februári 1948 im komunisti znárodnili rodinný veľkoobchod a octáreň. Väčšina príbuzenstva sa vysťahovala do Izraela, kvôli zdravotným problémom Imricha a jeho sestry rodičia neodišli. Otec si našiel prácu ako vedúci skladu. Rodina žila náboženským životom aj počas 50. a 60. rokov, napriek tomu, že otec bol koncom 50. rokov dva roky nezamestnaný. Imrich chodil každú nedeľu do Galanty na židovské náboženstvo a v roku 1960 oslávil bar micvu v bratislavskej synagóge. Po zrušení šalianskej synagógy v roku 1958 sa konal minjan doma u Donathovcov, kam preniesli schránku s tórou. Bol vychovávaný tak, aby bol hrdým Židom, a v mladosti nezažil antisemitizmus. V roku 1965 zahájil štúdium na Vysokej škole ekonomickej v Bratislave, tretí ročník absolvoval vo Varšave, kde v roku 1968 zažil marcové študentské protesty. Cez letné prázdniny strávil august ’68 vo Viedni na jazykovom kurze, kde ho zastihla správa o invázii vojsk Varšavskej zmluvy a ešte v ten deň sa rozhodol emigrovať. Z Viedne odišiel do Frankfurtu, kde mu bolo prisľúbené štipendium. O rok ho navštívil otec, ktorý zvažoval, že s matkou prídu žiť do Nemecka, ale už sa cítil byť starý. V roku 1975 komunisti vysťahovali rodičov z rodného domu. Imrich prvýkrát po emigrácii navštívil Šaľu po desiatich rokoch, po tom, ako sa vykúpil zo štátneho zväzku s Československom. Po novembri 1989 spoluzaložil Nemecko-československé hospodárske združenie, aby podporil ekonomickú transformáciu. V roku 2002 bol vymenovaný za honorárneho konzula pre spolkovú krajinu Hesensko a v roku 2008 sa stal čestným občanom mesta Šaľa. Do roku 2015 pracoval ako poisťovací agent pre spoločnosť Allianz. Organizovaním umeleckých výstav sa aktívne zasadzuje o zviditeľnenie nielen Slovenska, ale aj jeho židovskej histórie a súčasnosti. Angažuje sa aj v židovskej náboženskej obci vo Frankfurte.