Všetko sme museli v Dúbravke nechať
Download image
Rozália Encingerová, rod. Zajíčková, sa narodila v roku 1930 v Dúbravke. Navštevovala štyri triedy meštianky, potom pracovala na rodinnom statku. Prežila druhú svetovú vojnu. Ako žiačka zažila bombardovanie Bratislavy. V ich rodnom dome sa tri týždne zdržali nemeckí dôstojníci. Počas prechodu frontu sa tri dni schovávali v lese. Jej otec bol vážne zranený zásahom granátu. Po prechode frontu im sovietski vojaci viackrát zobrali koňa a nasťahovali sa do ich domu. Po vojne si postavila rodina murovanú stodolu. Keď otec nechcel vstúpiť do družstva, tak rodinu v roku 1952 vysťahovali ako “nespoľahlivú” z pohraničného pásma republiky. Odišli do dediny Šulekovo pri Hlohovci, kde žili tri roky u cudzích ľudí. Rozália sa vrátila do Dúbravky a zamestnala sa v sklárňach, kde potom 10 rokov pracovala. Sestra sa vydala. Rodičia dva roky žili v starom dome v Lamači a žiadali vrátenie majetku. V roku 1955 sa pamätníčka vydala a začala žiť v Devínskej Novej Vsi. V roku 1957 rodičom pamätníčky vrátili dom. Po narodení štyroch detí sa starala o domácnosť. Dodnes žije v Devínskej Novej Vsi.
