Miroslav Farkaš

* 1954

  • „Keď to tak zoberiem, že čo mi dala vojna k tomu, čo robím, teda toho dobrovoľníka, tak je to presnosť, zodpovednosť a funkčnosť. To znamená, že ja som na vojne musel byť v tom čase, ako som mal byť, na tom mieste, ja som musel všetko vedieť, ovládať všetko, skrátka ja som musel byť zodpovedný za mnoho ľudí."

  • „Človek, keď to už potom odovzdá, toho človeka, tak potom sa spustí v ňom taký ventil. Ja sa doteraz za to hanbím, ale ako každý normálny Slovák, možno ja som nenormálny, neviem prečo, začal som nadávať. Asi zhodou okolností, všetky udalosti, ktoré prispeli k tomu, že tá žena musela umrieť, ona mala aj trepanáciu lebky, to mi bolo povedané, že bola z Ruska, bola sama na izbe, že asi tam prišla umrieť. Možno si povedala: Užijem si to a umriem. Ale kladiem si otázku, prečo práve vtedy, keď som tam bol ja. Prečo to neposunula o týždeň neskôr? Ja neviem, možno osud, ale to človek sa vyventiloval tým nadávaním."

  • „Keď som začal robiť školiteľa prvej pomoci, keď som sa to učil a keď mi niekto povedal: ‚Aby si nemusel použiť toto, čo si sa naučil v praxi, alebo keď chceš, aby ten človek prežil,‘ tak som si povedal: ‚To čo mi rozprávaš!‘ Ale vtedy sa mi všetko v hlave premietlo a všetko, čo som si myslel, že neviem, som vedel."

  • Full recordings
  • 1

    Liptovská Anna, Slovensko, 09.04.2018

    (audio)
    duration: 01:07:43
    media recorded in project Príbehy 20. storočia
Full recordings are available only for logged users.

Vojna mu do povolania dobrovoľníka dala presnosť a zodpovednosť

Miroslav Farkaš ako vojak
Miroslav Farkaš ako vojak
photo: Archív pamätníka

Miroslav Farkaš sa narodil 16. januára 1954 v Snine. Neskôr navštevoval Strednú elektrotechnickú školu v Michalovciach a potom Vysokú vojenskú technickú školu Československo-sovietskeho priateľstva v Liptovskom Mikuláši. Po jej skončení bol ako vojak umiestnený najskôr do Českých Budějovíc, potom do Třebone. Po siedmich rokoch služby odišiel do Liptovského Mikuláša, kde sa zamestnal ako pedagóg na Vysokej vojenskej technickej škole. Počas svojho pedagogického pôsobenia sa zaujímal o Slovenský Červený kríž a dobrovoľné záchranárstvo, spravil si plavčícky kurz 3. stupňa na otvorenú vodu. V roku 1999 odišiel do civilu a pripojil sa ako dobrovoľník k SČK. Stál pri založení humanitárnych jednotiek SČK na Slovensku. Ako dobrovoľný záchranár sa venoval práci na Liptovskej Mare a v kúpaliskách v okolí Liptovského Mikuláša, školil budúcich plavčíkov z celého Slovenska. Venoval sa aj práci v sociálnej oblasti SČK, pomáhal ľuďom bez domova a zo sociálne znevýhodneného prostredia. V súčasnosti žije na vidieku, v Liptovskej Anne.