Keď sa ma vo Viedni pýtali, akej som národnosti, tak som odpovedal, ja ti ani neviem... Som spolovice Čech reznutý Poliakmi a spolovice Slovák reznutý Maďarmi.
Oldřich Filipík sa narodil v roku 1962 v Bratislave a keďže jeho otec bol českej národnosti, patril medzi českú národnostnú menšinu. Stretnutie jeho rodičov bolo veľmi netradičné, pretože sa spoznali ako protistrany na súde. Jeho otec bol v tom čase vojak, ktorý spolu s ostatnými kradol ovocie zo záhrad. Mamička Oľga, za slobodna Zimanová, pochádzala z rodiny s modrou krvou. Bola nemanželskou dcérou Jozefa Zimana a toho času len šestnásťročnej študentky. Starý otec Ziman patril medzi zámožných podnikateľov s jemnou mechanikou v Piešťanoch. Prijatie do jeho rodiny sa neskôr podpísalo na Oľge, keďže kvôli vtedajšiemu režimu mohla vyštudovať maximálne textilnú školu. Otec pochádzal z Přerova, kde Oldřich strávil takmer celé detstvo. Počas dospievania sa pamätník rozhodol pre športovú gymnastiku, neskôr uprednostnil aktívne horolezectvo. Navštevoval matematické gymnázium v Bratislave, kde patril medzi talentovaných študentov. Neskôr Oldřich absolvoval v Bratislave stavebnú fakultu so zameraním na konštrukciu dopravnej stavby. Jeho prvé zamestnanie po absolvovaní univerzity bolo v Projektovom ústave stavieb v Bratislave (PUDOS). Onedlho nasledovala zmena pracoviska na Agrokonzus, kde pôsobil vo výpočtovom stredisku. Tam ho zastihol aj 17. november 1989. Bol presvedčený, že sa chce aktívne podieľať na realizácii revolúcie. Svoj prínos videl v tom, že tlačil množstvo letákov pre študentov, ktorí nimi oblepili mesto. Po sklamaní z VPN sa spolu s ďalšími revolucionárm rozhodol v bratislavskom V-klube založiť „Koordinačný výbor pracujúcich”. Neskôr sa stal jeho predsedom a podieľal sa na vytvorení zväzu „Projekt”. Po obsadení Slovenskej odborovej rady sa stal oficiálne plateným odborárom, až kým nebol odvolaný. Po ukončení politickej činnosti pôsobil v niekoľkých firmách ako ich zakladateľ, najmä v oblasti stavebníctva. Prišla šesťročná pauza kvôli spánkovému apnoe. Diagnóza sa výrazne zlepšila a dnes pracuje na pozícii technickej podpory Androidu vo firme Eset. V súčasnosti žije Oldřich s celou svojou rodinou v Rakúsku, kde má doživotné vízum. Presťahovali sa v 90. rokoch a jeden zo synov má dokonca rakúske štátne občianstvo.