Emília Filipová

* 1929

  • „Ja som nepopustila, šla som znovu za ním a som ho poprosila: ,Pán riaditeľ, ak za tri mesiace nebude Jaro taký, ako by mal byť, a budete vidieť, že nie je schopný zostať u vás, tak potom ho môžete vylúčiť.‘ Tak sme sa na tom dohodli. Jarko samozrejme cvičil a hral na výbornú, aj skončil s výborným prospechom."

  • „Za domom mojej starkej, tam, kde bola pivnica, asi takých 5 metrov za domom padla letecká bomba a zostala nevybuchnutá, aj ju tam nechali. A asi po 10 rokoch po vojne ju prišli vykopať a predstavte si, že bola funkčná. Keby bola vybuchla, tak dom mojej starkej by bol vo vzduchu a bolo by po nich."

  • „Jedno z mojich detí sa kvôli tomu nedostalo na vysokú školu, že manžela vylúčili zo strany. Ja som chodila po tých bunkách všelikde, kde mali tie svoje kancelárie, s prosbami, so všeličím, tam som im vyprávala, čo všetko sme my pre socializmus urobili. A oni sa ma spýtali: ,Bol váš manžel v komunistickej strane?‘ A ja hovorím: ‚Áno.‘ ,Aj teraz je v strane?‘ ,Teraz nie je.‘ Lebo ho vylúčili za tie plagáty, čo vylepoval. A tým pádom to haslo. Už na vysokú nemohlo to moje dieťa ísť."

  • Full recordings
  • 1

    Bratislava, 18.12.2018

    (audio)
    duration: 01:05:56
    media recorded in project Príbehy 20. storočia
Full recordings are available only for logged users.

Presťahovala rodinu a presvedčila riaditeľa, aby jej syn Jaro mohol doštudovať konzervatórium

Emília Filipová
Emília Filipová
photo: Nahrávanie Eye Direct

Emília Filipová, rod. Krajčová, sa narodila 22. marca 1929 v obci Hontianske Moravce. Tu prežila detstvo i druhú svetovú vojnu. Okolie obce bolo dlho stretom nemeckej a sovietskej armády, pred bojmi sa ukrývali v pivnici. Študovala na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici. Vydala sa za spolužiaka Jaroslava Filipa, začali žiť a učiť na základnej škole v Moravciach, mali spolu 4 deti. Kvôli zmene školy prvorodeného syna Jara sa odsťahovali do Rajca, kde Emília učila až do odchodu do dôchodku. Manžel bol neskôr vylúčený z komunistickej strany kvôli protiokupačnému presvedčeniu, dcéru im preto nezobrali na vysokú školu. Ako dôchodcovia sa presťahovali do Dudiniec.