Martin Hagara

„A teraz, keď zamestnávateľ videl, čo mám v posudku, povedal, že ma berie. Ja mu však hovorím, že ho musím upozorniť na jednu vec. Že som v prievidzskom okrese vyhlásený za jedného z najväčších kontrarevolucionárov. Aby nemali problémy. On mi však hovorí: ,Pán Hagara, z toho si nič nerobte. Viete, akú tam budete mať spoločnosť? Tam budú kňazi, rehoľníci, lekári, právnici. Všetci tí, ktorí boli normalizáciou postihnutí.´ Tak sme behali po tej plošine, s tými japonkami, s betónom. Pán doktor sem, pán profesor tam, a tak ďalej. Proste elegantná spoločnosť."

„Potom mal tu míting v Prievidzi [Vladimír Mečiar, pozn. ed.]. Ja som si to neodpustil. A ja viem, že ako sa študovalo. Totiž Mečiar vyštudoval počas normalizácie právo. A právo bolo pod kontrolou ústredného výboru strany. Tam, kto mal najmenší škrabanec, a nielen on, ale jeho rodičia alebo starí rodičia, nemal šancu sa na právnickú fakultu dostať. A on bol vylúčený straník, a naraz diaľkovo študuje právo. A ešte povedal, že tajne. Dá sa tajne diaľkovo študovať? Nedá, to je hovadina." „Takže vy ste neverili hlavne tomu jeho povestnému spisu ,Doktor´, že nedonášal?" "Presne, on bol konfidentom. Aj za mnou prišli a ponúkali mi, že školu dokončím. Takže aj on mal nejaký prúser, tak sa takto dostal. A na tom mítingu som sa prihlásil a hovorím: ´Pán Mečiar, mňa by veľmi zaujímalo, ako ste vy za normalizácie, vylúčený straník, mohli študovať na právnickej fakulte. Lebo ja som bol tiež vylúčený a tiež ma eštébáci prehovárali, aby som podpísal, tak ako to vlastne bolo?´A už ma aj jeho ochrankári zobrali z jednej, z druhej strany a vyviedli von. Ty všivák jeden eštébácky!"