Jozef Horváth

„A v práci mi nadriadení hovorili: ,Ty si mladý perspektívny káder, ty by si mal vstúpiť do strany!´ A my sme spolu sedeli na takom kvázi výbore a ja im na to hovorím: ,Súdruhovia, ja nie som ešte tak uvedomelý, aby som vstúpil medzi takýchto, ako vy ste.´ Oni pochopili vtedy a ja som im nevysvetľoval, že prečo nechcem vstúpiť. Jednoducho som im povedal, že sa necítim byť ešte uvedomelý. A toto sa stalo vtedy, keď ma chceli nominovať za kandidáta strany, myslím. A odohralo sa to v mestskom Ústave národného zdravia, asi niekedy začiatkom osemdesiatych rokov."

„Vtedy, keď začali strieľať na Hlavnú ulicu. Mne sa zdá, že až na druhý deň strieľali, nie 21. 8. 1968. On nebol na Slovensku, študoval trúbku v zahraničí niekde. Som ho stretol pri hoteli Zlatý Dukát, ešte som mu hovoril: ‚Laci, nechoď tam, lebo tam strieľajú.ʻ Medzitým sme rozprávali, kde bol, jak bolo, kde študoval... ‚Poď naspäť.ʻ Pretože medzi tým občas strelili, ale „sranda" do vzduchu. Neviem, či viete, kde je Zlatý Dukát. Išiel takto a asi tu bol, keď začali strieľať na Hlavnej, chcel sa skryť do tých priestorov, jak bol Tuzex, do dvora. Tam chcel vbehnúť a skryť sa, ale už sa nestihol skryť. Len to som videl, jak dostal pár rán, dneska to vidím, jak ich dostal a spadol. Myslím, že nezomrel hneď, až neskôr, keď po neho prišla sanitka. Viete, potom tam vznikla taká trma-vrma, ľudia sa na zem váľali, utekali po tom, čo sa dialo. Každý sa snažil dostať čím skôr na miesto, aby ho nezastrelili."