Péter Hunčík

„Presne 17. novembra sme boli zavretí v jednom byte. Rozhlas, všetko vypnuté. Karči povedal: ,Nebudeme sa zabávať ničím.‘ Mali tam nejaké sendviče, nejaký guláš. Povedal: ,My všetci sme teraz tí, ktorí môžeme urobiť nejaký vážny a kvalitatívny krok. Buď to urobíme, alebo potom nemá význam toto celé, o čom debatujeme, že menšina, menšina. Niečo treba.‘"

„Rád som chodil do divadla. Vracal som sa z Komárna z nejakej premiéry. O polnoci išiel vlak. Cestou na stanicu stála socha Gábora Steinera. Gábor Steiner bol veľký martýr komunistickej strany, ktorý zomrel v Osvienčime. Bol to komunista, žid a zomrel v Osvienčime, ale to mi vtedy nenapadlo. Napadlo mi len, ako som šiel popri tej soche, že sa s ním porozprávam: ,Ahoj Gábor, no, tak si sa teda dostal sem. Je tam teraz zima, však? A čo si robil s týmito? No, Gábor, oplatilo sa ti to?‘ Takýto dialóg som viedol s týmto Gáborom Steinerom a neuvedomil som si, že som pred budovou OV KSS v Komárne a že práve v ten deň odhalili tú sochu. Samozrejme tam bola zvýšená starostlivosť. Vo vnútri dávali pozor ozbrojení, lebo to bolo v noci. A hneď po niekoľkých minútach vybehli. A ja som sa ocitol v takej situácii, že ma zobrali na políciu. Toto bolo v piatok a bol som tam do pondelka. V pondelok ma zobrali k prokurátorovi. A bol som naozaj šokovaný z toho, že prokurátor už mal pred sebou moje básne, moje eseje a všetko, čo som teraz povedal."