Ján Janok

* 1929  †︎ 2019

  • Potom prišla Barbarská noc, ako sa to zvykne menovať na podnet pána kardinála Korca, ktorý to tak nazval. Z 13. na 14. apríla, v noci, pred polnocou, o pol jedenástej až jedenástej, prišli, ako všade, snažili sa dostať do budovy. Keď im otvorili, tak to hneď obsadili, alebo aj dvere vylámali. U nás teda vrátnik otvoril. Prišli na izbu, ozbrojení. Boli sme na izbe traja. ‚Vstaňte, pobaľte si najnutnejšie veci a choďte do jedálne!‘ Niektorí z tých vojakov, alebo milicionárov, alebo štbákov nám povolil niečo zobrať, nejaké drobnosti, knižky zo študovne. Tam sme boli zhromaždení. Tam nás ošacovali, či nemáme zbrane pri sebe a naložili nás do áut, ktoré sa vtedy menovali zelené antony. Nepovedali nám kam ideme, ale povedali, že je to dočasné. Mohli sme si zobrať jeden malý kufrík a ostatné veci nám tam zostali. Vnútorne som cítil, že je to niečo ťažké, čo mi Pán prichystal, ale v duchu som urobil taký, povedzme, dohovor s Pánom Bohom: ‚V kňazstve mi môžu zabrániť, ale rehoľné povolanie je medzi tebou, Bože, a mnou a to mi nemôžu zobrať. Preto zostávam rehoľníkom za všetkých okolností a ty ma budeš chrániť.‘ Viezli nás smerom na východ, nevedeli sme kam. Samozrejme, prvé myšlienky boli na Sibír, druhé do Ostravy. Nakoniec sme sa ráno ocitli v našom kláštore Králiky – Hora Matky Boží pri Šumperku, kde už boli sústredení spolubratia z bližších kláštorov.

  • Potom nás presviedčali, aby sme išli do novozriadených seminárov. Oni zrušili všetky rehoľné semináre aj všetky diecézne do leta a zriadili dva. V Bratislave pre Slovákov a v Prahe pre Čechov. Nás presviedčali, aby sme tam nastúpili. Samozrejme, predstavení nám povedali: ‚Nesmiete tam nastúpiť, to nie je schválené z Ríma,‘ tak sme odmietli. Možno asi traja sa ponúkli, že nastúpia, ale potom aj oni odtiaľ odišli a išli do svetských zamestnaní. ‚Tak keď nechcete do seminára, tak pôjdete do PTP, Pomocné technické prápory.‘ Tak som nastúpil 16. septembra 1950 do Komárna. Tam nás dva týždne učili vpravobok, vľavobok, pochody a spievať. Potom nás rozdelili do dvoch rôt. Jedna išla do Čiech, do Podbořan pri Karlových Varoch a druhá rota išla do Hájnik, kde sú letecké kasárne, letisko Tri duby, Sliač – kúpele. Boli tam také ubikácie, ale nedostatočné pre toľko ľudí, tak sa to rýchlo vybudovalo. Bývali sme dosť primitívne. Umyvárky boli v jednej budove, ako také hranty, kde sme sa umývali, samozrejme studenou vodou a čo bolo najnepríjemnejšie, že sme nemali žiadne záchody. Boli tam latríny, ktoré boli dosť vzdialené od ubikácie. Bolo nás tam vyše 100 alebo 130 z rôznych reholí. Sem – tam aj nejakí diecézni (kňazi). Bol tam aj jeden z inej cirkvi, alebo aj sem-tam, nedopatrením, nejaký laik. Ale väčšinou to boli kňazské, alebo cirkevné roty. To z toho dôvodu, aby sme boli izolovaní a nekazili našu armádu, našich chlapcov. Pre nás zase bolo výhodné, že sme mohli byť spolu so svojimi kňazmi, niekedy aj predstavenými. Tí nás mohli aj učiť, potajomky. Keď bol dobrý veliteľ izby, inštruktor, mohli sme si aj omšu odslúžiť. Pracovali sme na rozličných stavbách. Niektorí sa aj naučili nejakej odbornosti, ako murár, stolár a podobne. 31. decembra 1953, teda po 40 mesiacoch, nás prepustili do civilu.

  • Full recordings
  • 1

    Puškinova 1, Bratislava, 16.12.2013

    (audio)
    duration: 01:12:15
    media recorded in project Príbehy 20. storočia
Full recordings are available only for logged users.

Zostať verným v povolaní

P3030032 orezané profil.jpg (historic)
Ján Janok
photo: http://www.dlheklcovo.sk/osobnosti; http://www.cssr.sk/?show=0&detail=686

Ján Janok sa narodil 2. marca 1929 v obci Dlhé Klčovo, okres Vranov nad Topľou. Vyrastal v rodine s hlboko zakorenenou vierou v Boha. Ľudovú školu navštevoval v rodnej obci. Ďalšie štúdium absolvoval na gymnáziu v Bratislave. V Bratislave býval v kláštore redemptoristov, kde pôsobil aj jeho strýko. Ján Jánok sa neskôr rozhodol vstúpiť práve do rehole redemptoristov. Po smutne známej Akcii „K”, likvidačnom zásahu proti mužským reholiam, bol spolu s ďalšími mladými spolubratmi niekoľko týždňov internovaný v sústreďovacom kláštore v Králikách (okres Ústí nad Orlicí). Následne bol odvedený na základnú vojenskú službu, ktorú vykonával viac ako tri roky v útvare Pomocných technických práporov v Hájnikoch (dnes Sliač pri Zvolene). Po prepustení do civilu sa zamestnal v stavebnom podniku Stavoindustria a žil v Bratislave. Naďalej udržiaval kontakt s ďalšími členmi rehole redemptoristov. V roku 1955 sa z rozhodnutia svojich rehoľných predstavených prihlásil na štúdium medicíny v Prahe. Po jej úspešnom absolvovaní pracoval od roku 1961 ako epidemiológ v Bardejove. V roku 1968, v čase celospoločenského uvoľnenia, bol prijatý na štúdium teológie na bohosloveckej fakulte v Litomericiach. Po skončení štúdia bol Ján Janok v roku 1971 vysvätený za kňaza a až do roku 1979 pôsobil v pastorácii v Čechách. V roku 1979 sa stal kaplánom na fare v Košiciach a neskôr aj kancelárom Košickej diecézy. Od roku 1990 až do súčasnosti žije a pôsobí v kláštore redemptoristov v Bratislave. V rokoch 1986 a 1990 bol zvolený za viceprovinciála slovenskej viceprovincie redemptoristov.