The following text is not a historical study. It is a retelling of the witness’s life story based on the memories recorded in the interview. The story was processed by external collaborators of the Memory of Nations. In some cases, the short biography draws on documents made available by the Security Forces Archives, State District Archives, National Archives, or other institutions. These are used merely to complement the witness’s testimony. The referenced pages of such files are saved in the Documents section.

If you have objections or additions to the text, please contact the chief editor of the Memory of Nations. (michal.smid@ustrcr.cz)

Ján Janok (* 1929  †︎ 2019)

• narodil sa 2. marca 1929 v obci Dlhé Klčovo

• ako mladý vstúpil do Kongregácie najsvätejšieho Vykupiteľa (redemptoristi)

• po tzv. Barbarskej noci bol internovaný v sústreďovacom kláštore v Králikách

• základnú vojenskú službu vykonával 40 mesiacov v útvare Pomocných technických práporov

• vyštudoval medicínu a pôsobil ako epidemiológ v Bardejove

• v roku 1971 bol po štúdiu teológie vysvätený za kňaza

• osem rokov pôsobil v pastorácii v Čechách

• jedenásť rokov pôsobil v Košiciach ako kaplán a neskôr kancelár Košickej diecézy

• od roku 1990 žije a pôsobí v Bratislave

• dvakrát bol zvolený za viceprovinciála redemptoristov na Slovensku

MUDr. Ján Janok CSsR

Ján Janok sa narodil 2. marca 1929 v obci Dlhé Klčovo, okres Vranov nad Topľou. Spolu s dvomi bratmi vyrastal v rodine s hlboko zakorenenou vierou v Boha. Rodičia, hoci nemali veľké teoretické náboženské vedomosti, žili hlbokým životom viery. „Spomínam si na otca, ktorý keď bol vážne chorý, mal Parkinsonovu chorobu … spomínal citát z Jóba: ‚Keď sme vedeli od Boha prijať dobré veci, prečo by sme neprijali aj tie ťažké, nepríjemné.‘“Osem tried ľudovej školy navštevoval Ján Janok v rodnej obci. Ďalšie štúdium absolvoval na gymnáziu v Bratislave. Tu býval v kláštore redemptoristov na Puškinovej ulici, keďže tu pôsobil aj jeho strýko, redemptorista Ján Janok starší. Zároveň bol práve v Bratislave v tomto období zriadený aj juvenát redemptoristov pre mladých chlapcov (keďže dovtedajší juvenát redmptoristov v Libějovicích u Vodňan už chlapci zo Slovenska, kvôli vzniku Protektorátu Čiech a Moravy, navštevovať nemohli). Ján Janok sa tak stal jedným z prvých juvenalistov nového slovenského juvenátu. Ďalšie roky juvenátu a absolvoval v kláštore redemptoristov v Podolínci, odkiaľ dochádzal na gymnázium v Kežmarku. Koncom augusta 1944 kvôli vypuknutiu Slovenského národného povstania odišli juvenalisti domov k rodičom. Piaty ročník gymnázia dokončil Ján Jánok v roku 1945 v Michalovciach a šiesty ročník absolvoval už opäť v Bratislave. Následne vstúpil do noviciátu, ktorý absolvoval už spolu s českými novicmi v Českých Budejoviciach. Po roku noviciátu zložil Ján Janok dočasné rehoľné sľuby a pokračoval siedmym a ôsmym ročníkom štúdia na gymnáziu, tentoraz v Rožňave. (V roku 1946 štát zrušil všetky rehoľné školy, chlapci z juvenátu a noviciátu redemptoristov študujúci na gymnáziu prešli na štátne gymnáziu v Rožňave, keďže v blízkosti gymnázia poskytol redemptoristom bývanie rožňavský biskup Róbert Pobožný). Po maturite odišiel spolu s ďalšími do študentátu v Obořišti.

V noci z 13. na 14. apríla 1950 ho v Obořišti zastihla tzv. Barbarská noc, známa Akcia „K“. Krátko pred polnocou prišli do budovy ozbrojení príslušníci Štátnej bezpečnosti, ľudových milícií a … Dostali príkaz zbaliť si najnutnejšie veci a zhromaždiť sa v jedálni. „Tam nás ošacovali, či nemáme pri sebe zbrane a naložili nás do áut, ktoré sa vtedy volali zelené antony. Nepovedali nám, kam ideme, ale povedali, že je to dočasné. Mohli sme si zobrať jeden malý kufrík a ostatné veci tam zostali.“Spolu s ďalšími mladými spolubratmi a množstvom ďalších rehoľníkov z iných reholí bol následne Ján Janok internovaný v sústreďovacom kláštore na Hore Matky Božej v Králikách (okres Ústí nad Orlicí). Počas približne päť mesiacov trvajúcej internácie pracoval na miestnom roľníckom družstve, ktoré si vyžiadalo pracovné sily počas jarných poľnohospodárskych prác a pri žatve. V priebehu sústredenia mladých rehoľníkov presviedčali, aby nastúpili do štátom zriadených kňazských seminárov na štúdium bohoslovia. Keďže drvivá väčšina z nich, po konzultácii so svojimi predstavenými, túto ponuku odmietla, museli nastúpiť na základnú vojenskú službu do Pomocných technických práporov. Na „vojnu“ nastúpil 16. septembra 1950 v útvare PTP v Komárne, odkiaľ sa po dvojtýždňovom výcviku presunul do Hájnik (dnes mesto Sliač) pri Zvolene.

V Hájnikoch sa v PTP ocitlo približne 130 rehoľníkov z rôznych reholí. Spolu tvorili tzv. „kňazskú“, alebo „cirkevnú rotu“. „Boli sme izolovaní, aby sme nekazili našu armádu, našich chlapcov. Pre nás zas bolo výhodné, že sme mohli byť pospolu so svojimi kňazmi, niekedy aj predstavenými. Tí nás mohli aj učiť, potajomky.“Väčšina z nich počas služby v PTP pracovala v podniku Stavoindustria na rôznych stavbách. Po 40 mesiacoch služby v PTP bol 31. decembra 1953 prepustený do civilu, zamestnal sa práve v Stavoindustrii a pracoval i žil v Bratislave. Býval na podnájme spolu so svojím strýkom, redemptoristom Jánom Janokom starším. Keďže ovládal ruský a nemecký jazyk, po necelom roku si našiel nové zamestnanie vo výskumnom ústave celulózy ako prekladateľ. Naďalej udržiaval kontakt s ďalšími členmi rehole redemptoristov.

V roku 1955 sa na podnet svojich rehoľných predstavených prihlásil na štúdium medicíny v Prahe. Bol prijatý a po prvom ročníku pokračoval v štúdiu na lekárskej fakulte hygienickej. Keď bol v štvrtom ročníku štúdia, prišla na neho sťažnosť, že pred rokmi študoval u redemptoristov. Komunisti z jeho rodnej obce Dlhé Klčovo sa chceli takýmto udaním pomstiť jeho otcovi, ktorý odmietal vstúpiť do jednotného roľníckeho družstva. Ján Janok bol na základe tejto sťažnosti zo štúdia skutočne vylúčený, avšak po odvolaní sa a najmä po tom, ako otec do družstva vstúpil, bol po polroku na školu prijatý späť. Štúdium úspešne ukončil v júli 1961 a následne nastúpil ako lekár - epidemiológ na okresnú hygienickú stanicu do Bardejova.

Koncom roka 1961 sa uskutočnil súdny proces so skupinou slovenských redemptoristov, v ktorom bol odsúdený aj jeho strýko. Ján Janok síce do skupiny zaradený nebol, avšak od tohto obdobia sa o neho aktívne zaujímala Štátna bezpečnosť, ktorá sa ho počas rôznych osobných pohovorov snažila získať pre spoluprácu, aby podával informácie o ďalších redemptoristoch. „Bránil som sa: ‚Chodím do kostola, som veriaci.‘“Oni odpovedali: „To nám nevadí.“„Vďaka Bohu som sa ubránil a po polroku som dostal papier, že verbovku končia.“Naďalej však sledovali jeho pohyb a okruh ľudí, s ktorými sa stretával.

V roku 1968, v čase spoločenského uvoľnenia, sa prihlásil na štúdium teológie na bohosloveckej fakulte v Litomericiach. Ján Janok už predtým absolvoval časť štúdia teológie tajne u redemptoristu Ivana Mastiliaka v Prešove, u ktorého skladal aj skúšky pričom tieto mu boli v Litomericiach uznané. Preto mohol byť už po troch rokoch, v roku 1971, vysvätený za kňaza. Keďže jeho prvá, primičná svätá omša, ktorú slúžil v rodnom Dlhom Klčove, mala podľa úradov príliš manifestačný charakter, nedostal Ján Janok súhlas pre pôsobenie v pastorácii na Slovensku. Až do roku 1979 preto pastoračne pôsobil v Čechách, najskôr v Liberci a neskôr ako kaplán v meste Bílina, okres Teplice. Medzitým sa mu naskytla možnosť podať si žiadosť o návrat do Košickej diecézy. „Ani som veľmi nemal chuť, pretože bola požehnaná činnosť s mládežou v Liberci. Češi sú takí tolerantnejší a nechávali nám možnosť, že sme mali skupinu mladých, každú sobotu sme sa stretávali, spievali v kostole.“Približne po dvoch rokoch bola jeho žiadosť kladne vybavená a Ján Janok sa v júni 1979 stal kaplánom na fare v Košiciach. Tu sa opäť dostal pod drobnohľad Štátnej bezpečnosti, ktorá ho upodozrievala z organizovania aktivít tajnej cirkvi v meste. Pravidelne bol preto predvolávaný na pohovory. Po ôsmich rokoch sa stal kancelárom na biskupskom úrade. Koncom roka 1989 sa rozhodol odísť do dôchodku a odišiel do Bratislavy, kde sa naplno venoval obnoveniu činnosti rehole redemptoristov. Ešte v roku 1986 a opakovane v roku 1990 bol zvolený za viceprovinciála slovenskej viceprovincie redemptoristov. Následne pôsobil ako sekretár ďalšieho viceprovinciála. V súčasnosti žije a pôsobí v kláštore redemptoristov v Bratislave. Aktívne sa venuje pastorácii chorých a denne navštevuje pacientov v Nemocnici Milosrdných bratov v Bratislave.