Štefan Jorík

„Keď skončila vojna a americký nejaký dôstojník prišiel tuná na Myjavu a zvolal všetky tie rodiny, zástupcov tých rodín, ktorí ukrývali amerických letcov, a pýtal sa ich, akú odmenu si žiadajú za to, že zachraňovali životy týmto americkým vojakom, všetci unisono prehlásili, nechceli ani korunu za to, nič, ani haliera nechceli, nikto z nich nezobral. Každý to považovali za vlasteneckú povinnosť. A okrem toho aj že pomáhali ľuďom zachraňovať životy. Ten ľudský vzťah človeka k človeku, to, čo nám stále ešte aj dneska chybuje."

„V ten deň, pri otváraní pošty, riaditeľ pobočky banky, môj šéf, mi hovorí, že má pre mňa smutnú správu, že mám zamietnutý ďalší odklad a že musím narukovať. Hovoril som mu, nech si z toho nerobí problémy, ja rukovať nemusím a nebudem, ja mám kontakty na partizánov. Tu na Brezovej bola partizánska jednotka vedená Jánom Reptom: „Ja mám určité kontakty na túto partizánsku jednotku, ja rukovať nebudem.“ To som hovoril ráno, o ôsmej hodine, to som ešte nevedel, čo ma čaká. A o desiatej zrazu vyhlásia mobilizáciu."